13.Kamenné mesto na kamennom podloží

Mesto Levoca na Slovensku, je vybudovane tak, ze jeho jedna strana, ma strmy zraz do niziny s pretekajucim Levocskym potokom. Prave podobne to ma v Kalifornii Rancho Santa Margarita, ako mozte vidiet na fotke. S tym rozdielom, ze tu, akoby za tym bielym plotom, bola v stredoveku kamenna hradba so 4 branami do mesta, ktore ma krasne namestie obkolesene kamennymi gotickymi domami – dnes su ich portaly upravene do renesancnej podoby, avsak bola-by ochota ich previest – domy na celom namesti do gotickej podoby, bolo by to aktualne mozne. Kadopadne kazdy dom bol dlhy a mal az k hradbam svoje zazemie na byvanie, vyrobu a hospodarstvo.

Kryštálovo priezračná, nezno poddajná, ale i mocná a ničivá. Taká je tá, bez ktorej nie je život možný. Voda. Zázrak i prekliatie. Keď chýba, ľudský um vymýšľa, ako si ju zabezpečiť. Ak je jej priveľa, človeku je potreba konať a zbaviť sa nadbytočného množstva odvodnením. A tak ľudstvo celé tisícročia spriada plány ako s vodou nakladať tak, aby jej bolo vždy práve len dostatok a takejto, čistej, kryštálovo priezračnej a lahodnej, plnej života, prinášajúcej vlahu zemi a zabezpečujúcej život ríši rastlinnej i živočíšnej, rovnako ako tej priamo žijúcej v nej samotnej…. Mnohé naše starobylé generácie, ktoré sa rozhodli osídliť nové územie, boli uzrozumení hľadať vhodné územie pre výstavbu budúceho osídlenia vyhovujúc celej skupine, zomknutej do komunity. Komunity zviazanej s poľnohospodárskou činnosťou a zároveň zvýšenú pozornosť zamerali na dostupnosť a dostatok pitnej vody pre ľudí i ich činnosť. Dnes nám mnohé staré kamenné mestá, ale i pozostatky starých osídlení, vyjavujú vyspelosť týchto komunít práve tak i cez schopnosť vidieť potrebnosť územia speteho s dostatkom vody i o mnoho storočí dopredu. Až do dnešnej doby, je týmto zámerom nesmierne pútavé umiestnenie mesta Levoče. Archeologické nálezy hovoria, že dané miesto i s okolím, bolo osídlené taktiež už i v mladšej dobe kamennej. Hlavné centrum dnešnej Levoče, je orientované severo-západnou stranou akoby na okraji vcelku strmého kopca, dnes so stupňovitou ochozou, formou terasovito usporiadaných chodníkov. Pod týmto kopcom preteká dole v údolí hneď pod upetim kopca Levočský potok a na druhej strane, akoby z troch strán je mesto ohraničené silnými kamennými hradbami s obrannými baštami a vodnou priekopou, cez ktorú viedli do mesta padacie mosty a štyri vchodové brány dňom i nocou strážené. Za vodnou priekopou na severe, východe, juhovýchode a západe, sa rozprestierali záhrady a sady. Cesta viedla od Kežmarku, Popradu a Spišskej Novej Vsi, ďalej na východ, len cez mesto, do ktorého sa vchádzalo spomínanými bránami a z mesta ďalej na východ bolo možné tak vyjsť ďalšou bránou smerom na Prešov, Košice. Kežmarská brána bola umiestnená na severu. Samotné námestie s mohutnými kamennými obytnými domami s priečelím do námestia a záhradami u každého domu siahajúcimi až k hradbám, je vystavané na skalnatom podloží. Jedinečné miesto, avšak bez pitného prameňa vo vnútornom opevnení mesta. Ti ktorí sa rozhodli k výstavbe na tomto mieste, museli v prvom rade dobre poznať okolie a vedieť o výdatnom pramení pitnej vody pod vzdialeným kopcom. Po zrelej úvahe že tento prameň je dostačujúco výdatný a pitný, podzemím hĺbili kamenné, priestranné chodby zo vzdialeného návršia s prameňmi do opevneného mesta. Týmito kamennými stolami pritekala do mesta životodarná, pramenitá, pitná voda. Približne v polovici námestia, ktoré je obdĺžnikovitého tvaru v merítku 3:1, stávala mestská studňa, ku ktorej sa chodievalo pre vodu. Len z jedného domu bol prístup k týmto podzemným chodbam. Z domu mestského richtára, ktorého rod držal v utajení podzemné chodby a taktiež dbal o čistotu a dostatok vody pre celé vnútorné mesto. Vodná priekopa okolo mestských hradieb, bola plnená iným prameňom, ktorý skytal len vodu úžitkovú. Staré povesti vravia, že táto voda privádzaná do vodnej priekopy okolo hradieb smed neuhasila, ale ešte zvetsila. O pár kilometrov ďalej sa nachádzajú Levočské kúpele s termálnymi prameňmi. Sieť Levočských podzemných chodieb rovnako číta i únikové chodby pre obyvateľov mesta v čase ohrozenia. Jedna z nich ústi práve v kopci nad potokom. Jedna sa o klenutú chodbu, dielo zručných kamennikov. Je dostatočne široká i vysoká tak, že by ňou pohodlne mohol prechádzať i menší povoz, čo by hovorilo v prospech domienky, že stavitelia podzemných chodieb používali pri hĺbení chodieb tiež vozíky, ktorými odvážali zeminu a privážali kamene, na miestach, kde nie je skalné podložie pod povrchom, čomu v dnešných dobách nasvedčujú i novodobé závaly podzemia na niektorých miestach týchto podzemných chodieb. Podzemné chodby sú vystavané z opracovaného kameňa a to nielen strany chodby a klenba, ale rovnako i spodná časť. Skutočný staviteľský skvost. Ústie tajného východu je jednak vtiahnuté v kopci akoby do úžľabiny a celá časť tohoto kopca je porastená krovinami, maskujúc vyústenie tajného východu z podzemia. Povesť tradične pracuje so skutočnosťou, že podzemie je nesmierne rozhlahle a spája Levoču so Spišským Hrhovom, Spiskym Podhradím i Spišským hradom… Domy vystavané v tomto uzavretom mestskom osídlení sú mohutné, kamenné, trojpodlažné a všetky s priestranným vnútorným dvorom za uzatvárateľnou pevnou bránou v priečelí domu, včetne pavlači, s rozľahlými obytnými priestormi vnútri domov, tiež mohutnými sklepnymi priestorami. Každý z týchto domov bol už pri výstavbe plánovaný pre početnú rodinu, navezujuc na obytné priestory dvorom, za ním hospodárskym dvorom a záhradami siahajúcimi až k hradbám od každého domu. K týmto domom je privádzaná voda do každej studne podzemnými chodbami od hlavnej studne na námestí. V každom dome v prízemí bol výrobno-predajný priestor remeselníka a každý z týchto domov patriacich určitému rodu, mal iné určenie pri zabezpečení komunitných potrieb vnútorného mesta. Jednalo sa teda o sebestačnú komunitu, opevnenú kamennými hradbami, zabezpečenú dostatkom vody a rovnako potravinami i potrebným prírodným materiálom, komunitu, ktorej nechýbala ani zručnosť ani znalosti, komunitu majúcu možnosť opustiť mesto podzemnou cestou v prípade ohrozenia na povrchu. Vyvstáva tu avšak jedna otázka. V ktorej fázi začína výstavba podzemných chodieb pre prívod vody obyvateľom vo vnútornom opevnenom meste? Výstavba tak rozsiahleho, kamenného mesta nie je možná bez vody, berúc v potaz ako prvotnú výstavbu len sídelný základ vnútorného mesta, zoskupený okolo námestia, za predpokladu, že západná strana námestia (celý komplex s Levočským domom/reštauráciou je rovnako obytným komplexom s dvorom, hospodárskym dvorom a záhradami, kde následne za nimi až k Popradskej bráne, navezuje voľná, nezastavaná plocha, na ktorej sa mohli vždy na niekoľko dní zastaviť povozy kupcov z ďalekých krajín) Bolo by teda aktuálne, že hĺbenie podzemných chodieb, ktorými sa privedie voda zo vzdialeného návršia až do hlavnej studne na námestie začína len na základe plánov na budúcu výstavbu mesta? Alebo sa tak deje súčastne, za prvotného prívodu úžitkovej vody do vodnej priekopy? Samotná Levoča v zápise o svojom vzniku tradične uvádza osadu poblíž Levočských Luk s mohutným románskym kostolom a rovnako tiež menšiu osadu u dnešnej Košickej brány s románskou rotundou a niekoľko menších osád rozosiatych po okolí, keď zoskupením týchto osadníkov, následne vzniká samotné dnešné mesto vnútri hradieb, niekedy v čase raného stredoveku, berúc v úvahu rovnako povrchové stavby gotické, zčasti nahradzujúce predchodziu výstavbu románsku i po gotike prichádzajúcu renesančnú výstavbu. Najstarším dokumentom ktorý sa zmieňuje o Levoči je listina z roku 1249 kráľa Bélu Iv. My dnes avšak vieme, že gotický stavitelia sa usádzali takmer vždy v rozvalinách prechodzich civilizácii a tieto zušľachťovali jednak v duchu pôvodnom, ale s pečaťou vlastného štýlu. Mohutnosť a prepracovanosť už v počiatočných detailoch samotného diela z ktorého vyvstáva takto opevnené sebestačné osídlenie, poukazuje skôr než na rany stredovek , do dôb dávnejších, s veľkou pravdepodobnosťou až dlho pred nás letopočet. Dôvodom k pátraniu po počiatku výstavby tohoto osídlenia je rozsiahlosť a precíznosť pri výstavbe podzemných priestorov, ktoré sú sebestačné zásobou privádzanej vody i potravinovou základnou prinášanou z povrchu do vnútra podzemného opevnenia v čase ohrozenia. Hlavným dôvodom je ale trvácnosť a umnosť vypracovania podzemia, vklinovane do kamenného návršia v ktorom hĺbením vyrastá, zároveň má mesto výpovednú hodnotu vizuálnu povrchovou výstavbou, keď akoby avizuje chýbajúcu polovičku kruhu, ktorá je zreteľne naznačená šikmým zrázom na severnozapadnej strane s pretekajúcim potokom na dne zrazu. Výber samotného miesta k výstavbe pevnosti k obývaniu na dlhé tisícročia vraví, že je možné postaviť mesto len na jednej polovici kruhu, keďže druhá polovica nie je, i keď je, ale na nižšej úrovni…. Atraktivita nepreskúmaných levočských podzemných chodieb je i v dnešných dňoch lákadlom pre mladé generácie práve tak, ako v minulosti pre tie predchádzajúce. Zároveň avšak v dnešných dňoch po nutných opravách môže znova byť funkčným systémom a ďalším generáciám tak pripomínať um a zručnosť generácií minulých, rovnako tiež dnes nám, poskytnúť možnosť učiť sa tomuto druhú staviteskeho, banského umenia, ktoré je založené na prirodzenej, čisto prírodnej baží prepravy vody od výdatného prameňa k spotrebiteľovi. Levočské podzemné priestory sú prevypravane v povestiach o Levočskej Bielej pani, Juliane Korponayovej, rodenej Géczy, ktorá bola sťatá ako jediná žena pri obvinení zo špionáže a velezrady, za dôb Rákoczyho povstania, kde avšak nebolo tvrdenie podložené dôkazmi. Príbeh hovorí, že mesto Levoča je obsadené Rakoczyovskymi vojskami, pod velením grófa Andrássyho, ktorý sa zapletie do milostnej aféry s krásnou Julianou a ťa požiada richtárovu dcéru v čase otcovej neprítomnosti o vpustenie cisárskych vojsk cez tajné chodby do mesta…a nakoniec sama u toho asistuje. Jedna sa o pútavé dielo, avšak v skutočnosti nedokázaný skutok čo sa týka velezrady uskutočnenej samotnou Julianou….Zaznamenano je, že je veznena v kobke pod radnicou v Rábu, na priamy príkaz rakúskeho cisára Jozefa I. podrobovaná mučeniu pri výsluchoch, keď sa vypočúvajúci chcú dozvedieť čo najviac… Spornou z nášho dnešného pohľadu sa javí i milostná aféra, len čo si pochybujúci prejde priestory domov, (prípadne sa v nich zdrží nejaký čas), v ktorých sa mali milostné hrátky odohrávať. Akustika levočských kamenných domov s klenbami nesie i šepot celým domom. V tichú dní i noci stredoveku, ktoré by odpovedalo nášmu času okolo a po polnoci, je v celom dome počuť zreteľne každý šramot. Zároveň neustála prítomnosť slúžiacich a vojakov v domoch, neposkytuje dostatok súkromia k stretnutiam milencov… i keď to neni zcela vylúčené, prakticky je to neuskutočniteľné. Najzávažnejším sa javí skutočnosť, že ak došlo k vstupu určitého počtu vojakov do vnitorneho mesta tajnou chodbou, bolo vyzradené tajomstvo, ktoré sa v rodu richtárov mesta strážilo dlhé veky… nejaká hlava podľa všetkého, padnúť musela… z dnešného pohľadu nezainteresovaného pozorovateľa je možné usudzovať na jednu závažnú skutočnosť. Pokiaľ ústne vypravane povesti o tajuplnom levočskom podzemí sú čo i len zčasti pravdivé, je namieste povedať, že Juliana mala iba smolu, že bola prítomná v danej dobe, na danom mieste a s osobami, ktoré si v tom čase neboli isté čo všetko Juliana vie. Z celej situácie je patrné, že po mučení už nebolo možné Julianu nechať z kobky vyjsť živú… Druhý známy príbeh osvetľuje tajomstvo levočského podzemia v románe Čierne mesto, kedy podžupan Georgey tajné prichádza zo Spišského Hrhova z kaštieľa ktorý obýva, do Levoče, stretnúť sa so svojou dcérou Rozáliou, umiestnenou v dome slečny Klosterovej, avšak pod zmeneným menom, na výuku zmeny zo slečny na dámu. Gorgey, na novoročnej poľovačke zastrelí Levočského richtára Kramlere po tom čo mu Kramler zastrelí jeho psa, ktorý pri naháňaní srnky prebehne na pozemky mesta Levoče. Rozlutostenou levočskou mestskou radou je odsúdený za tento čin k statiu hlavy za pohanu mesta. Na dôkaz vážnosti je celé mesto zaodene do čierneho na znak smútku až do doby než bude táto smrť spravodlivo pomstená. Vo vlastnom záujme sa teda Goegey oficiálnemu vstupu do mesta Levoče vyhýba. Zasadnutia Spišskej stolice ako podžupan, zvoláva nie do župného domu v Levoči, ale do svojho kaštieľa v Spišskom Hrhove. Po piatich rokoch avšak svoje rozhodnutie poruší a vchádza oficiálne do mesta Levoča na zasadnutie Spišskej stolice, ktoré zvolal do župného domu v Levoči… státie nariadi nový Levočský richtár, mladý Fabricius, paradoxne zamilovaný do Georgeyovej dcéry, Jej skutočne meno sa avšak dozvie až po poprave. Násilná smrť tak rozdelila navždy lásku, ktorá sa v tu chvíľu ešte len rodila…. V tomto prípade je zaujímavá jedna skutočnosť, ktorá na základe uskutočnených stretnutí Georgeyho s dcérou, poukazuje na fakt, že podžupan využil možnosť vojsť do vnútra mesta tajným vchodom. Cez žiadnu zo strážených štyroch vstupných brán do mesta prejsť nemohol. Mesto je malé a podžupan je známou verejnou osobnosťou. Pokiaľ sa tak udialo, je aktuálne možné, že podžupan absolvoval cestu podzemným priestorom do vnútorného mesta Levoče s doprovodom najbližších slúžiacich, alebo aspoň jedného… tajomstvo padlo a zrejme musela padnúť i hlava…. dávny príbeh je tak predkladaný s poučením. Zároveň tento príbeh pracuje medzi riadkami s dávnou povesťou o rozľahlých podzemných chodbách, ktorými je župný dom v Levoči prepojený s kaštieľom v Spišskom Hrhove… My dnes teda vieme, že podzemné priestory pod samotnou Levočou a jej okolím sú malým staviteľským skvostom, sú rozľahlé, tajomné, plnia funkciu úkrytov v ohrození a sú prirodzeným prívodom pitnej vody pre celé mesto. Tieto priestory sú i dnes uzamknuté a neznáme. Kľúče má… ten kto má udržiavať i naďalej celé dávne tajomstvo v utajení. Jedným z dôvodov je i prostá, priezračná, avšak pre život podstatná tekutina. Voda…

Leave a Reply

Fill in your details below or click an icon to log in:

WordPress.com Logo

You are commenting using your WordPress.com account. Log Out /  Change )

Google photo

You are commenting using your Google account. Log Out /  Change )

Twitter picture

You are commenting using your Twitter account. Log Out /  Change )

Facebook photo

You are commenting using your Facebook account. Log Out /  Change )

Connecting to %s