17/2. Šťastný Nový Rok – 2020 – Happy New Year

Podobný Kamennému Zvonu


Happy New Year – Šťastný Nový Rok.

Podobný Kamennému Zvonu – ležal len tak na okraji cesty po ktorej som kráčala, zvedavo si obhliadajúc krajinu v lúčoch zapadajúceho Slnka, šantiaceho vôkol, po okolitých vŕškoch, akoby si ešte chcelo rýchlo všetko poobjímať, než definitívne zájde za obzor. Vzala som ho do rúk a obzerala z každej strany. Páčil sa mi. Podobný Kamennému Zvonu, leží dnes v košíku s lampou, napojenou na Solárny panel. Je tu, so mnou. Už není tak sám na okraji cesty. Prajem Vám veľa šťastia po celý rok , trpezlivosť naplňovať svoje sny a porozumenie, podať ruku v čase potreby strádajúcim.

Rok 2020 je ďalším v štafete ľudských dní. Meriame svoj čas, ktorý je ako šafrán pre tých ktorí už vedia o jeho rýchlom letu. V mladosti nám pripadá že deň sa vlečie za dňom a chceme rýchlo byť dospelí. Niet sa kam ponáhľať. Deti by si mali plnými dúškami užívať detských dní, plných tepla materinskej náruče a výstižných pohybov obočia otca, nad pochabosťami detských výmyslov. Čas v rozhraní medzi dieťaťom a dospelým, by už mal byť vyhradený snom o živote, ktorý nadchádza… Preto je tak dôležité rodinné zázemie, ktoré nič nemôže nahradiť. Pokiaľ nie je, niet tých správnych snov do života, niet detstva plného smiechu. Všetci dospelí sú zodpovední za mier, všetci dospelí sú zodpovední za správny štýl života na tejto planéte a každý dospelý je povinný mať náhľad na žitie svojich dní. Tu kde prevládne negatívne naladená spoločnosť, prichádza k ničeniu, k devastácii ľudského celku, k devastácii planéty… Jednoducho každý z nás nesie svoj diel zodpovednosti a každý z nás má to právo podieľať sa na pozitíve žitia celku. Prispieť svojim dielom k snahe o dokonalú planétu – planéta života, planéta vody a zelene, planéta mieru a pokojných dní…

Year 2020 : I hope guys, year 2020 will be very friendly to all good ideas, to brink them into life. It’s full and sitting on top of civilization.We all have hope to fulfilling our drams….We only need to take  happiness into our hands and invite everyone to the positive-filled days.Good luck…

Autor: Em Kulanu

16/1. Ako osadiť pozemok.

Autor – fotografii vlastných výrobkov a text: Em Kulanu. Fotografie z ruín Hermonthis a Ankh je možné nájsť voľne na internetu a sú odtiaľ . Výrobky autora je možné zhliadnuť na Instagramu, po kliknutí – tuna alebo zakúpiť na Ebay po kliknutí – tuna

Tí, ktorí už majú prvé kroky na svojom pozemku za sebou, ale i tí, ktorí sú už omnoho ďalej, sa zhodujú v jednej základnej téze: -Plánovanie vlastného pozemku, je aktuálne započať až po tom, keď sa s daným kútom Zeme spriatelíme. To obnáša, potulky po tomto území, poposedania na rôznych miestach a dôkladne poprezeranie všetkých rastliniek a ďalších foriem života, ktoré už na svojom území máme. Tiež nákresy vlastných ídeí, sa nám pravdepodobne budú javiť z každého kúta, miesta pozemku akoby v inom svetle. I keď to znie naším ušiam zvláštne, potrebujeme sa skutočne s týmto kúskom pôdy spriateliť… psychológ by celú záležitosť zrejme skonštatoval ako chvíľu, v ktorej si adaptujeme do vedomia, podstatu nadchádzajúcich dní, …a to, že nám tento kus Zeme dočasne akoby patrí, bude nás kŕmiť, zaodievať a ukáže nám ďalších spoluobyvateľov na tomto kúsku Zeme…za predpokladu, že s daným kusom pôdy budeme nakladať ako s krehkým porcelánom po prababičke a nerozbijeme, nezničíme všetko čo sa tu už nachádza hneď v prvých dňoch nášho osídlenia sa na danom mieste. Jednoduchšie je celú záležitosť tiež pochopiť z hľadiska súčastných dianí, situácia podobná, ako keď vchádzame ako podnájomník do bytu niekoho iného, v tomto byte nám bude pridelená jedna izba, kde môžme mať všetko, čo potrebujeme pre vlastnú potrebu, teda svoje vlastné predmety. V priestoroch ktoré sú spoločné, užívame predmety majiteľa a patrične sa teda o tieto predmety tiež staráme a s týmito predmetmi zachádzame tak, aby nedošlo k úhone, aby sme ich nesprávnym zachádzaním nezničili… Z hľadiska nášho pozemku, je možné vnímať našu izbu ako nás dom a spoločne priestory je záhrada. Túto obývame spoločne s inými formami života… Náš kút Zeme, nás kus pôdy, lánu, je náš, ničmenej my ho len používame, následne bude patriť naším deťom, avšak naše deti ho taktiež budú iba užívať…Kde teda na tomto kúsku pôdy začneme s osadením prvých rastlín? Najmúdrejšie sa javí na malom kúsku, kde nenájdeme takmer žiadnu činnosť, ani rastlín, ani živočíchov. …. -Prvé rastlinky by mohli byť buď semienka dlhovekých stromov, alebo už malé sadenice, s vedomím, že tieto stromy budú meračom času. Bolo by aktuálne možné, počítať so sadenicami stromov rôznovekých… ….-Druhý typ rastlín, je rýchlorastúca zelenina, ale ako prvy i hlávkový šalát, redkvička, cibulka, kopor a možnosťou su tiež bylinkove záhony, ktoré zároveň by na našom stole namali chýbať žiaden deň i keď prvoosadene sú ako symbol prvých jarných jedlých rastliniek zo zeleniny.Následne pridávame rastliny, ktoré budeme používať v kuchyni. ….-Tretím typom rastlín, by mohla byť pre naše klimatické pomery aktuálna ale hlavne nami obľúbená, kvetinová zmes, ktorú by sme dokonca mohli osiať v miestach ktorým sa na pozemok vchádza. Túto zmes môžme pojať ako kvety divoké, nachádzajúce sa tiež voľne v prírode, ale tiež ako kvety kultivované civilizáciou, rovnako so zámerom, z ktorého je patrná naša náklonnosť k danému druhu. Po týchto prvých krokoch sa pravdepodobne ešte chvlilu budeme vlastným pozemkom túlať a počkáme, ako si dané miesto poradí s našou prítomnosťou a s asimiláciou nami implantovaných rastlín. Zároveň túto dobu už plne využívame k nákresom našich predstáv, našich znalostí a našich potrieb… s prihliadnutím k sucastnemu stavu, ktorý si už príroda tvorí na danom mieste. ….-Štvrtým bodom v rozvíjaní našej činnosti je preberanie sa súbormi viacerých variácií nákresov v ktorých sa odzrkadľujú naše predstavy a sny, z ktorých vyberieme jeden nákres, najbližší súčastnej realite a podľa tohoto nákresu, začneme s aplikáciou rozpisovania časového harmonogramu, tiež známejším pod pojmom kalendár práci v záhrade….- Piatym počinom je už samotný štart zbierania vedomosti o kozmických zakonitostiacj, prírode, vode, živočíchoch a rastlinách…. tento proces plynule pokračuje po všetky naše dní života a aktuálne navezuje na vedomosti našich predkov. Ak patríme k ľuďom, ktorí majú radi symboly, na svojom pozemku si môžme vytýčiť body, ktoré ako detská omaľovánka, po imaginárnom spojení čiarou, vyjavia skrytý obrázok, ktorý je nami, nášmu pozemku vtisknuty. Môžme si tak vytýčiť body ktoré ukrývajú obrazec kvetu, vtáka, hviezdy, ovocia, nádoby, jednoducho čokoľvek, k čomu máme blízko, alebo je to niečo, čo spája nás rod cez generácie speť do minulosti, čímž sa môže jednať i o iniciály mena nášho rodu…

K záhrade neodmysliteľne patria všetky živé organizmy a my musíme počítať s tým, že sa nám tam tiež aj nasťahujú. V našej záhrade sú všetky organizmy dôležité, i keď je pravda, že niektoré naším rastlinám skôr škodia. To je práve dôvod, ako zistiť, prečo je tomu tak, ak sa nám nejaký druh v záhrade premnoží. Niečo tam bude chýbať. Niečo nie je v rovnováhe. Každopádne to čo by v našej záhrade nemalo chýbať, je včela. Je to najpotrebnejší oganizmus na planéte – takto to bolo prezentované na schôdzi Kráľovskej geografickej spoločnosti v Londýne, kde vyhlásil Earthwatch Institute včely za najcennejší živočíšny druh na tejto planéte. Uviedol to už v roku 2008 The Guardian.

Jedným z dobrých pomocníkov v záhrade sú rôzne nádržky na vodu, jazierka. Stačí aj úplne maličké, ale plnia funkciu nielen oživenia okolia, ale tiež pre všetkých návštevníkov našej záhrady sú zdrojom k uhaseniu smedu. Doplňovanie vody môžme vyriešiť skrytým barelom s pomaly odtekajucou vodou do nádržky – jazierka.

V oblastiach kde je suché a horúce podnebie a kde je ešte rastlín malo, musíme veľmi dobre premýšľať a hľadať informácie, ako a čo osiať prvé ale hlavne, ako všetko udržať. Jedným z riešení nie je vyzdvihnúť záhony nad úroveň terénu, ale naopak, znížiť ich pod úroveň terénu a k záhonu vysadiť kríky, prípadne strom, ktorý bude rastlinám poskytovať tieň pred slnečnými lúčmi. V prípade že máme radšej záhony vyzdvihnuté nad okolitý terén alebo v rovine s okolitým terénom, môžme použiť zavlažovanie známe už v antickom Egypte: čo obnáša zakopávanie keramických nadob ná zahon s odoberatelnym vrchnákom pre doplňovanie vody a na spodnej strane je odtok upchany s kúskom dreva s vínnej révy, ktorá má tu tendenciu, že jednak nehnije a tiež dokáže napučať a prepustit do záhonu len vždy troch vody, takmer ako keď máme v kuchyni kvapkajúci kohútik. Čím dodáva záhonu vlahu neustále.

Vínna réva – jej prínos v záhrade je značný. Koreňový systém zabezpečí okolitým rastlinám takmer materskú podporu, ak uznávame, že rastliny dokážu navzájom komunikovať a sdieľať dokonca i strach či rôzne pocity. Ak sa budeme držať tohoto pravidlá, pokúsime si vštepiť do pameti, že rastlinám sa darí práve tak ako ľuďom v komunite iných rastlín, ktoré vyhovujú ich rastu. Nie inak je to s vínnou révou. Má rada spoločnosť iných rastlín a na nás je, aby sme v praxi tento jej požiadavok akceptovali. Využitie v kuchyni je rôzne. Zavárané hrozná, ako mix s iným ovocím, džemy, mušty, či víno.

Na trhu je dostať nepreberné množstvo rôznych druhov tekvíc. Mne osobne sa osvedčili tekvice osádzať na burinu výpletu zo záhonov, vždy s trochou zeminy, kde nahádžem i drobné kamenie, konáre z kríkov, osejem okolo tejto kôpky na kompost semienkami briez, smrkov a pridám zelenú papriku – semienka. Všetko si tam veselo klíči a podľa potreby, ak je to miesto dosť rozľahlé, je možné pridať iné rastliny, zeleninu, či kvety. Pokiaľ je na strane kde je tekvica tiež pár rastlín kukurice či fazule, je to veselá spoločnosť ktorej sa darí. Konáre briez je možno strihať na metly, ktoré sú vhodné na umetanie cestičiek v záhrade. Jarná brezová voda pomôže k oživeniu pokožky a vlasov. Nové výhonky konárov na smrkoch dokážu ucistit vodu, ak máme na vlastnom pozemku nejaký zdroj studničku, studňu a v čase letných lejakov sa stane, že sa nám dostane do zdroja vody povrchová voda zo záhrady.

Osadiť v Desertu obyčajné zemiaky nie je tak jednoduché akoby sa zdalo, ale… pokiaľ do zeme zapravíme suché seno, podsadíme trávnatou zmesou a šošovicou, odvďačia sa nám zemiaky vzklicenim veľmi rýchlo. Pravdepodobne takmer to isté bude platiť vo všetkých suchších oblastiach.

Mojou prvou starosťou v Desertu, bolo nájsť spôsob, ako udržať rastliny zelené a rastúce. Podarilo sa to až keď som prišla na spôsob skúsiť záhony pod úrovňou terénu a ochrániť ich tak, aby než ich stonky zmocnejú, nemali príliš Slnka a rovnako, aby sa k ním nedostával horúci vzduch, preháňaný Desertom vždy povievajucim vetrom. Tým že som skúšala rôzne variácie pri osievaní a osievanie rastlín husto vedľa seba, sa tieto v raste vzájomne podporovali a nebolo nutné ich príliš často zalievať. Táto metóda je aktuálna pravdepodobne všade tam, kde je nedostatok vody ale môžme rastlinám zabezpečiť spoločenstvo podobných druhov v priehlbnach a ešte stienene proti Slnku a vetru.

Dôležité je, čo v záhrade chceme, na čo všetko nám stačí náš pozemok, aký štýl je nám samým vlastný – antický, stredoveký,súčastná zmes permakultúry a vlastných ídeí, alebo čokoľvek čo sa nám páči a budemem sa v záhrade cítiť pri práci skutočne potrební a šťastní. Každopádne dôležité je vedieť, že rastliny potrebujú Slnko, vodu a majú radi spoločenstvo iných rastlín. K tomu všetkému potrebujú našu starostlivosť, aby nepadli do osídel inváznych rastlín, ktoré by im veľmi rýchlo zabrali ich priestor k žitiu.

15. Dar/Donation – Give to keeping blog.

Dar/Donation – Give to keeping blog.

Príspevok pre udržanie blogu je dobrovoľný príspevok. Ak sa čas od času zastavíte tuná prečítať si niečo, alebo sa prekliknete odtiaľto na iné stránky a záleží Vám na tom aby sa tento blog udržal a môžte prispieť akoukoľvek sumou, urobte tak. Vďaka. Suma môže byť menšia i vetšia. Záleží od Vás akou sumou môžte prispieť. Články budú v češtine a slovenčine. Pokiaľ sa objaví článok v angličtine, alebo francuštine, budeme sa snažiť tento pod článkom svojpomocne preložiť buď do slovenčiny alebo češtiny. Každý autor má u svojho článku uvedený platobný portál ak je k platbe.. Vždy po 14-tich článkoch je zobrazený príspevok pre blog, sumár autorov - číslo článku, názov článku a autor.

$5.00

Autor:

  1. Em Kulanu – clanky 1 – 14

14. Naša záhrada

Autor – fotografii vlastných výrobkov a text: Em Kulanu. Výrobky autora je možné zhliadnuť na Instagramu, po kliknutí – tuna alebo zakúpiť na Ebay po kliknutí – tuna

Kreslené vzory na vyšívanie

Kreslené vzory na vyšívanie - 7 ks, autor Em Kulanu. Vzory sú umiestnené pod článkom, zoskupené do galérie. Po zaplatení budú odoslané emailom na emailovú adresu uvedenú pri platbe. Vzory sú kopírované z veľkosti A4 a vložené do prílohy emailu. Pre výšivky vetšie, alebo menšie, je možno tieto prílohy zvetšovať, alebo zmenšovať. Na vyžiadanie môžme odoslať tiež vzory po zaplatení poštovných výloh klasickou poštou. Všetky otázky prosím do emailu, alebo je možné pod článkom ako diskusný príspevok.

$5.00

Naša záhrada je miesto, vyžadujúce si našu stálu pozornosť, za ktorú sa nám odmeňuje ďalším a ďalším novým rozmerom a to nielen celej škály krásy farieb a plodnosti, ale i neutíchajúcich možností a neustálych variácií nových prínosov. Dnes ma zaujala možnosť zeleného hnojenia. Je pre nás zcela pochopiteľné, že na malom priestore vlastnej záhrady, nemáme tu možnosť používať všetky mechanizmy, alebo aspoň vetsiu časť z nich, ktoré sú vo voľnej prírode bežne a navzájom na seba navezuju. Je preto na nás, ktorí so záhradníčením a hospodárením na vlastnom pozemku začíname, poobhliadnuť sa po vetsom priestore, zohľadňujúc prirodzenú prírodnú schému súžitia v naveznosti. Myslím, že vysoký stupeň civilizácie sa prejavuje práve ohľaduplnosťou a chápaním spolupatričnosti. Snaha pochopiť voľnú prírodu nám napovedá, že sa jedna o živý organizmus, vytvárajúci si vlastnými silami a dostupnými prostriedkami na voľnom území vždy stabilné klíma vzchádzajúce z už vytvoreného a následne za spoluúčasti klimatu a živej rozvíjajúcej sa prírody, je dosahovano ďalších dielčich rozvojových fázi s naveznostou na rozvoj celkový, planetárny. To čo je nám dopriane, je možnosť šetrného života s prírodou na vlastnom území, ktoré svojou vlastnou iniciatívou budeme viesť k rozvoju, za predpokladu, že sa vynasnažíme čo najviac sa poučiť z prirodzených fázi vývoja prírodných cyklov. Rozloha nášho územia pre 5-6 člennú rodinu v začiatku hospodárenia, by pravdepodobne mala činiť minimálne 2-3ha pôdy. Z tejto rozlohy by mal byť 1ha zalesnenej časti s priľahlými lúkami, stranami a malou vodnou plochou, sady a vinice, zeleninové, bylinkové a okrasné záhrady a bytová a oddychová sféra. Dnešné znalosti inklinovania ľudskej spoločnosti jednoznačne napovedajú o človeku spoločenskom, schopnom vstrebávať informácie počas celého žitia a rovnako schopnom tieto informácie tiež používať. Dnešný človek teda je schopný posúdiť rôzne stupne vývoja ľudskej spoločnosti skrze čas minulý až do doby približne 5000 rokov speť a rozvážnym pristupm si z nich vybrať vhodnú variantu k aplikácií do vlastného žitia. Predchádzajúce generácie vhodnou kombináciou rôznymi znalosťami ovplyvajucich rodín, zakladali komunitné spoločenstva či už na rozľahlejších nížinách, alebo lesmi porastených kopaninách. Sebestačná komunita, usadená na určitom území mala ohliadnuc sa do histórie okolo svojich bytových a výrobných priestorov, vždy dostatok priestoru k zahájeniu sebestačnosti. Takto teda znalosťami zdatní jedinci v suvstaznosti s manuálnou zručnosťou privádzali svoje územie k prosperite a svoju vlastnú osobnosť i svoje okolie k vždy novým znalostiam kopírujúcim vývoj daného územia. My ľudia máme vôľu usadiť sa v lone prírody vždy z viacero dôvodov. Jedným z týchto dôvodov sú určite chutné plody, ktoré príroda produkuje a človek s vďakou prijíma. Aby avšak produkcia bola neustála, je na nás, šetrným spôsobom dodať pôde speť živiny, ktoré rastlina počas svojho rastu a následne rastú plodov spotrebovala. Jednou z možnosti je zelené hnojenie, kedy na záhony priamo pridávame čerstvo pokosenú trávu. Táto zelená biomasa pri procese uschynania a rozkladu, produkuje zvýšenú teplotu, ktorou dodáva rastlinám impulz k rýchlejšiemu rastu a pri zálievke, sú uvoľňované živiny stekajúce spolu s vodou, dodávané priamo ku koreňovému systému, vyzivujucemu rastlinu. Zároveň je živinami zásobená i okolitá pôda v dosahu rastlín. Toto zelené hnojivo je potreba používať šetrne. Vysoká teplota, ktorú posekané rastliny pri následnom procese rozkladu produkujú, môže slabšie rastliny vo svojom dosahu poškodiť v rastu. Rovnako živiny uvoľňované z tejto zelenej biomasy, nemusia priaznivo pôsobiť na rastliny vo svojom dosahu, ktoré k svojmu rastu požadujú pôdy chudobnejšie na živiny. Túto zelenú biomasu môžme nasekať na drobnejšie a rovnomerne v hrúbke 3-5cm rozložiť na záhony zeleniny. Jednak je na záhony dodávaný cenný dusík potrebný pre rast zeleniny, avšak súčastne je táto zelená mäsa krmivom pre dážďovky a ďalší drobný hmyz, ktorý pôdu v prímom okolí prevzdušní a zkultivuje. Toto zelené hnojivo tiež udržiava pôdu vlhkú a na záhony ho môžme dodávať v priebehu celého vegetačného obdobia zeleniny, a rastu plodov. Naša úžitková záhrada obsahuje veľké množstvo rozmanitých druhov, ktoré požadujú rôznorodé podmienky k rastu. Je preto potrebná znalosť požiadavkov na pôdu u všetkých rastlín, ktoré si chceme do našej úžitkovej záhrady umiestniť a rastliny vhodnou kombináciou na rôznych stanovištiach priviesť k ideálnemu rastu a plodení. Zelenú masu – posekaný trávny porast – z luk a stráni, potrebujeme jednak k priamemu zužitkovaniu obyvateľov nášho hospodárskeho dvora, a to denne, ďalej k ususeniu na voňavé seno v dostatočnom množstve na obdobie vegetačného kľudu a časť môžme použiť k priamemu, šetrnému prihnojeniu záhonov a časť k výrobe kompostu, zmiešaním z nasekanými vetvami stromov, rastlinami nepotrebnými na záhonoch zeleniny vo viniciach,…. spadaným lístím, .. To všetko čo potrebujeme k ošetreniu pôdy, k doplneniu živín v pôde po zberu úrody, máme na vlastnom pozemku. Šetrný spôsob života na baží tvorby navaznych ekosystémov, nás zároveň vedie cestou výroby ekoproduktov v miere aktuálnej spotreby, tiež i trvanlivejších na uskladnenie, ale v konečnom dôsledku rýchlo rozložiteľných na ekologický použiteľný ekoodpad. Výrobky pre ľudskú potrebu sú teda v tomto štýle života šetrne a ich množstvo je nielen úmerne spotrebe a ich trvácnosť – uskladnenie, kopíruje znalosť výrobcu, ale všetky človekom vyprodukované výrobky sú skutočne znova prírodou rozložené bez akejkoľvek ujmy v danej oblasti. Starostlivosť o záhradu, ale i okolitú krajinu nás naplňuje pokojom, vzchadzajucim zo znalosti prírodných zákonov, nastoľuje v nás harmóniu súžitia s okolím a vedie nás cestou neustáleho rozvoja, k svojbytnosti. Všetky znalosti ohľadom ekologického spôsobu života vzchádzajú zo znalosti permakulturneho života prírody, čo znamená permanentne obnoviteľného navzájom na sebe zavisiaceho živého kolobehu, ktorý sa sám dokáže doviesť do kľudu a po období kľudu začať nový cyklus zrodu. A človek je tvor, ktorý dokáže vnímať celý celok i jednotlivé dielčie etapy a územné celky. Tvor, ktorý chápe úžas života.

Stredoveka dedinka

Brana do hradu

Dvor hradu

Stredoveka studna

Jablko

Dom Statkara

Kvety

13.Kamenné mesto na kamennom podloží

Mesto Levoca na Slovensku, je vybudovane tak, ze jeho jedna strana, ma strmy zraz do niziny s pretekajucim Levocskym potokom. Prave podobne to ma v Kalifornii Rancho Santa Margarita, ako mozte vidiet na fotke. S tym rozdielom, ze tu, akoby za tym bielym plotom, bola v stredoveku kamenna hradba so 4 branami do mesta, ktore ma krasne namestie obkolesene kamennymi gotickymi domami – dnes su ich portaly upravene do renesancnej podoby, avsak bola-by ochota ich previest – domy na celom namesti do gotickej podoby, bolo by to aktualne mozne. Kadopadne kazdy dom bol dlhy a mal az k hradbam svoje zazemie na byvanie, vyrobu a hospodarstvo.

Kryštálovo priezračná, nezno poddajná, ale i mocná a ničivá. Taká je tá, bez ktorej nie je život možný. Voda. Zázrak i prekliatie. Keď chýba, ľudský um vymýšľa, ako si ju zabezpečiť. Ak je jej priveľa, človeku je potreba konať a zbaviť sa nadbytočného množstva odvodnením. A tak ľudstvo celé tisícročia spriada plány ako s vodou nakladať tak, aby jej bolo vždy práve len dostatok a takejto, čistej, kryštálovo priezračnej a lahodnej, plnej života, prinášajúcej vlahu zemi a zabezpečujúcej život ríši rastlinnej i živočíšnej, rovnako ako tej priamo žijúcej v nej samotnej…. Mnohé naše starobylé generácie, ktoré sa rozhodli osídliť nové územie, boli uzrozumení hľadať vhodné územie pre výstavbu budúceho osídlenia vyhovujúc celej skupine, zomknutej do komunity. Komunity zviazanej s poľnohospodárskou činnosťou a zároveň zvýšenú pozornosť zamerali na dostupnosť a dostatok pitnej vody pre ľudí i ich činnosť. Dnes nám mnohé staré kamenné mestá, ale i pozostatky starých osídlení, vyjavujú vyspelosť týchto komunít práve tak i cez schopnosť vidieť potrebnosť územia speteho s dostatkom vody i o mnoho storočí dopredu. Až do dnešnej doby, je týmto zámerom nesmierne pútavé umiestnenie mesta Levoče. Archeologické nálezy hovoria, že dané miesto i s okolím, bolo osídlené taktiež už i v mladšej dobe kamennej. Hlavné centrum dnešnej Levoče, je orientované severo-západnou stranou akoby na okraji vcelku strmého kopca, dnes so stupňovitou ochozou, formou terasovito usporiadaných chodníkov. Pod týmto kopcom preteká dole v údolí hneď pod upetim kopca Levočský potok a na druhej strane, akoby z troch strán je mesto ohraničené silnými kamennými hradbami s obrannými baštami a vodnou priekopou, cez ktorú viedli do mesta padacie mosty a štyri vchodové brány dňom i nocou strážené. Za vodnou priekopou na severe, východe, juhovýchode a západe, sa rozprestierali záhrady a sady. Cesta viedla od Kežmarku, Popradu a Spišskej Novej Vsi, ďalej na východ, len cez mesto, do ktorého sa vchádzalo spomínanými bránami a z mesta ďalej na východ bolo možné tak vyjsť ďalšou bránou smerom na Prešov, Košice. Kežmarská brána bola umiestnená na severu. Samotné námestie s mohutnými kamennými obytnými domami s priečelím do námestia a záhradami u každého domu siahajúcimi až k hradbám, je vystavané na skalnatom podloží. Jedinečné miesto, avšak bez pitného prameňa vo vnútornom opevnení mesta. Ti ktorí sa rozhodli k výstavbe na tomto mieste, museli v prvom rade dobre poznať okolie a vedieť o výdatnom pramení pitnej vody pod vzdialeným kopcom. Po zrelej úvahe že tento prameň je dostačujúco výdatný a pitný, podzemím hĺbili kamenné, priestranné chodby zo vzdialeného návršia s prameňmi do opevneného mesta. Týmito kamennými stolami pritekala do mesta životodarná, pramenitá, pitná voda. Približne v polovici námestia, ktoré je obdĺžnikovitého tvaru v merítku 3:1, stávala mestská studňa, ku ktorej sa chodievalo pre vodu. Len z jedného domu bol prístup k týmto podzemným chodbam. Z domu mestského richtára, ktorého rod držal v utajení podzemné chodby a taktiež dbal o čistotu a dostatok vody pre celé vnútorné mesto. Vodná priekopa okolo mestských hradieb, bola plnená iným prameňom, ktorý skytal len vodu úžitkovú. Staré povesti vravia, že táto voda privádzaná do vodnej priekopy okolo hradieb smed neuhasila, ale ešte zvetsila. O pár kilometrov ďalej sa nachádzajú Levočské kúpele s termálnymi prameňmi. Sieť Levočských podzemných chodieb rovnako číta i únikové chodby pre obyvateľov mesta v čase ohrozenia. Jedna z nich ústi práve v kopci nad potokom. Jedna sa o klenutú chodbu, dielo zručných kamennikov. Je dostatočne široká i vysoká tak, že by ňou pohodlne mohol prechádzať i menší povoz, čo by hovorilo v prospech domienky, že stavitelia podzemných chodieb používali pri hĺbení chodieb tiež vozíky, ktorými odvážali zeminu a privážali kamene, na miestach, kde nie je skalné podložie pod povrchom, čomu v dnešných dobách nasvedčujú i novodobé závaly podzemia na niektorých miestach týchto podzemných chodieb. Podzemné chodby sú vystavané z opracovaného kameňa a to nielen strany chodby a klenba, ale rovnako i spodná časť. Skutočný staviteľský skvost. Ústie tajného východu je jednak vtiahnuté v kopci akoby do úžľabiny a celá časť tohoto kopca je porastená krovinami, maskujúc vyústenie tajného východu z podzemia. Povesť tradične pracuje so skutočnosťou, že podzemie je nesmierne rozhlahle a spája Levoču so Spišským Hrhovom, Spiskym Podhradím i Spišským hradom… Domy vystavané v tomto uzavretom mestskom osídlení sú mohutné, kamenné, trojpodlažné a všetky s priestranným vnútorným dvorom za uzatvárateľnou pevnou bránou v priečelí domu, včetne pavlači, s rozľahlými obytnými priestormi vnútri domov, tiež mohutnými sklepnymi priestorami. Každý z týchto domov bol už pri výstavbe plánovaný pre početnú rodinu, navezujuc na obytné priestory dvorom, za ním hospodárskym dvorom a záhradami siahajúcimi až k hradbám od každého domu. K týmto domom je privádzaná voda do každej studne podzemnými chodbami od hlavnej studne na námestí. V každom dome v prízemí bol výrobno-predajný priestor remeselníka a každý z týchto domov patriacich určitému rodu, mal iné určenie pri zabezpečení komunitných potrieb vnútorného mesta. Jednalo sa teda o sebestačnú komunitu, opevnenú kamennými hradbami, zabezpečenú dostatkom vody a rovnako potravinami i potrebným prírodným materiálom, komunitu, ktorej nechýbala ani zručnosť ani znalosti, komunitu majúcu možnosť opustiť mesto podzemnou cestou v prípade ohrozenia na povrchu. Vyvstáva tu avšak jedna otázka. V ktorej fázi začína výstavba podzemných chodieb pre prívod vody obyvateľom vo vnútornom opevnenom meste? Výstavba tak rozsiahleho, kamenného mesta nie je možná bez vody, berúc v potaz ako prvotnú výstavbu len sídelný základ vnútorného mesta, zoskupený okolo námestia, za predpokladu, že západná strana námestia (celý komplex s Levočským domom/reštauráciou je rovnako obytným komplexom s dvorom, hospodárskym dvorom a záhradami, kde následne za nimi až k Popradskej bráne, navezuje voľná, nezastavaná plocha, na ktorej sa mohli vždy na niekoľko dní zastaviť povozy kupcov z ďalekých krajín) Bolo by teda aktuálne, že hĺbenie podzemných chodieb, ktorými sa privedie voda zo vzdialeného návršia až do hlavnej studne na námestie začína len na základe plánov na budúcu výstavbu mesta? Alebo sa tak deje súčastne, za prvotného prívodu úžitkovej vody do vodnej priekopy? Samotná Levoča v zápise o svojom vzniku tradične uvádza osadu poblíž Levočských Luk s mohutným románskym kostolom a rovnako tiež menšiu osadu u dnešnej Košickej brány s románskou rotundou a niekoľko menších osád rozosiatych po okolí, keď zoskupením týchto osadníkov, následne vzniká samotné dnešné mesto vnútri hradieb, niekedy v čase raného stredoveku, berúc v úvahu rovnako povrchové stavby gotické, zčasti nahradzujúce predchodziu výstavbu románsku i po gotike prichádzajúcu renesančnú výstavbu. Najstarším dokumentom ktorý sa zmieňuje o Levoči je listina z roku 1249 kráľa Bélu Iv. My dnes avšak vieme, že gotický stavitelia sa usádzali takmer vždy v rozvalinách prechodzich civilizácii a tieto zušľachťovali jednak v duchu pôvodnom, ale s pečaťou vlastného štýlu. Mohutnosť a prepracovanosť už v počiatočných detailoch samotného diela z ktorého vyvstáva takto opevnené sebestačné osídlenie, poukazuje skôr než na rany stredovek , do dôb dávnejších, s veľkou pravdepodobnosťou až dlho pred nás letopočet. Dôvodom k pátraniu po počiatku výstavby tohoto osídlenia je rozsiahlosť a precíznosť pri výstavbe podzemných priestorov, ktoré sú sebestačné zásobou privádzanej vody i potravinovou základnou prinášanou z povrchu do vnútra podzemného opevnenia v čase ohrozenia. Hlavným dôvodom je ale trvácnosť a umnosť vypracovania podzemia, vklinovane do kamenného návršia v ktorom hĺbením vyrastá, zároveň má mesto výpovednú hodnotu vizuálnu povrchovou výstavbou, keď akoby avizuje chýbajúcu polovičku kruhu, ktorá je zreteľne naznačená šikmým zrázom na severnozapadnej strane s pretekajúcim potokom na dne zrazu. Výber samotného miesta k výstavbe pevnosti k obývaniu na dlhé tisícročia vraví, že je možné postaviť mesto len na jednej polovici kruhu, keďže druhá polovica nie je, i keď je, ale na nižšej úrovni…. Atraktivita nepreskúmaných levočských podzemných chodieb je i v dnešných dňoch lákadlom pre mladé generácie práve tak, ako v minulosti pre tie predchádzajúce. Zároveň avšak v dnešných dňoch po nutných opravách môže znova byť funkčným systémom a ďalším generáciám tak pripomínať um a zručnosť generácií minulých, rovnako tiež dnes nám, poskytnúť možnosť učiť sa tomuto druhú staviteskeho, banského umenia, ktoré je založené na prirodzenej, čisto prírodnej baží prepravy vody od výdatného prameňa k spotrebiteľovi. Levočské podzemné priestory sú prevypravane v povestiach o Levočskej Bielej pani, Juliane Korponayovej, rodenej Géczy, ktorá bola sťatá ako jediná žena pri obvinení zo špionáže a velezrady, za dôb Rákoczyho povstania, kde avšak nebolo tvrdenie podložené dôkazmi. Príbeh hovorí, že mesto Levoča je obsadené Rakoczyovskymi vojskami, pod velením grófa Andrássyho, ktorý sa zapletie do milostnej aféry s krásnou Julianou a ťa požiada richtárovu dcéru v čase otcovej neprítomnosti o vpustenie cisárskych vojsk cez tajné chodby do mesta…a nakoniec sama u toho asistuje. Jedna sa o pútavé dielo, avšak v skutočnosti nedokázaný skutok čo sa týka velezrady uskutočnenej samotnou Julianou….Zaznamenano je, že je veznena v kobke pod radnicou v Rábu, na priamy príkaz rakúskeho cisára Jozefa I. podrobovaná mučeniu pri výsluchoch, keď sa vypočúvajúci chcú dozvedieť čo najviac… Spornou z nášho dnešného pohľadu sa javí i milostná aféra, len čo si pochybujúci prejde priestory domov, (prípadne sa v nich zdrží nejaký čas), v ktorých sa mali milostné hrátky odohrávať. Akustika levočských kamenných domov s klenbami nesie i šepot celým domom. V tichú dní i noci stredoveku, ktoré by odpovedalo nášmu času okolo a po polnoci, je v celom dome počuť zreteľne každý šramot. Zároveň neustála prítomnosť slúžiacich a vojakov v domoch, neposkytuje dostatok súkromia k stretnutiam milencov… i keď to neni zcela vylúčené, prakticky je to neuskutočniteľné. Najzávažnejším sa javí skutočnosť, že ak došlo k vstupu určitého počtu vojakov do vnitorneho mesta tajnou chodbou, bolo vyzradené tajomstvo, ktoré sa v rodu richtárov mesta strážilo dlhé veky… nejaká hlava podľa všetkého, padnúť musela… z dnešného pohľadu nezainteresovaného pozorovateľa je možné usudzovať na jednu závažnú skutočnosť. Pokiaľ ústne vypravane povesti o tajuplnom levočskom podzemí sú čo i len zčasti pravdivé, je namieste povedať, že Juliana mala iba smolu, že bola prítomná v danej dobe, na danom mieste a s osobami, ktoré si v tom čase neboli isté čo všetko Juliana vie. Z celej situácie je patrné, že po mučení už nebolo možné Julianu nechať z kobky vyjsť živú… Druhý známy príbeh osvetľuje tajomstvo levočského podzemia v románe Čierne mesto, kedy podžupan Georgey tajné prichádza zo Spišského Hrhova z kaštieľa ktorý obýva, do Levoče, stretnúť sa so svojou dcérou Rozáliou, umiestnenou v dome slečny Klosterovej, avšak pod zmeneným menom, na výuku zmeny zo slečny na dámu. Gorgey, na novoročnej poľovačke zastrelí Levočského richtára Kramlere po tom čo mu Kramler zastrelí jeho psa, ktorý pri naháňaní srnky prebehne na pozemky mesta Levoče. Rozlutostenou levočskou mestskou radou je odsúdený za tento čin k statiu hlavy za pohanu mesta. Na dôkaz vážnosti je celé mesto zaodene do čierneho na znak smútku až do doby než bude táto smrť spravodlivo pomstená. Vo vlastnom záujme sa teda Goegey oficiálnemu vstupu do mesta Levoče vyhýba. Zasadnutia Spišskej stolice ako podžupan, zvoláva nie do župného domu v Levoči, ale do svojho kaštieľa v Spišskom Hrhove. Po piatich rokoch avšak svoje rozhodnutie poruší a vchádza oficiálne do mesta Levoča na zasadnutie Spišskej stolice, ktoré zvolal do župného domu v Levoči… státie nariadi nový Levočský richtár, mladý Fabricius, paradoxne zamilovaný do Georgeyovej dcéry, Jej skutočne meno sa avšak dozvie až po poprave. Násilná smrť tak rozdelila navždy lásku, ktorá sa v tu chvíľu ešte len rodila…. V tomto prípade je zaujímavá jedna skutočnosť, ktorá na základe uskutočnených stretnutí Georgeyho s dcérou, poukazuje na fakt, že podžupan využil možnosť vojsť do vnútra mesta tajným vchodom. Cez žiadnu zo strážených štyroch vstupných brán do mesta prejsť nemohol. Mesto je malé a podžupan je známou verejnou osobnosťou. Pokiaľ sa tak udialo, je aktuálne možné, že podžupan absolvoval cestu podzemným priestorom do vnútorného mesta Levoče s doprovodom najbližších slúžiacich, alebo aspoň jedného… tajomstvo padlo a zrejme musela padnúť i hlava…. dávny príbeh je tak predkladaný s poučením. Zároveň tento príbeh pracuje medzi riadkami s dávnou povesťou o rozľahlých podzemných chodbách, ktorými je župný dom v Levoči prepojený s kaštieľom v Spišskom Hrhove… My dnes teda vieme, že podzemné priestory pod samotnou Levočou a jej okolím sú malým staviteľským skvostom, sú rozľahlé, tajomné, plnia funkciu úkrytov v ohrození a sú prirodzeným prívodom pitnej vody pre celé mesto. Tieto priestory sú i dnes uzamknuté a neznáme. Kľúče má… ten kto má udržiavať i naďalej celé dávne tajomstvo v utajení. Jedným z dôvodov je i prostá, priezračná, avšak pre život podstatná tekutina. Voda…

12.Permakultúrne rastliny

Permakultúra – Čo vlastne potrebujem zo všetkého najskôr? Pochopiť, že príroda okolo mňa, má svoje vlastne zákony, má svoj vlastný život, spôsob života, ktorý pojíma nesmierne množstvo živých, vyvíjajúcich sa organizmov. Všetky tieto organizmy sú na sebe závislé a všetky tieto organizmy prirodzene zanikajú, aby po čase znova vznikli. Perma, je teda permanentný, neustály, zanikajúci a znova vznikajúci, kultúrne, znalo, šetrne, keď jedno na sebe viaže vsetkoostatne, celok a v celku je jednotlivý organizmus vnímaný len ako drobná súčiastka, potrebná pre chod celku. Permakultúrny záhon, po rozobratí detailu, nám dá obraz ohraničenej plochy v záhrade, na ktorej rastú navzájom sa podporujúc v biosymbioze úžitkové i okrasné rastliny. Na jeden, alebo i na viac takýchto záhonov si môžme osadiť i voňavú Levanduľu. Levanduľa je vytrvalý stálezelený kríček, ktorý dorastá až do výšky 60cm. Požaduje slnečné stanovištia. Nemá rada zamokrené pôdy a znesie i vetšie sucha. Dobre sa jej darí v piesčitých, vápenatých a priepustných, na živiny chudobných pôdach. Kvitne fialovo, ale kvet môže byť tiež ružový i biely. Rastie hlavne v stredomorí a pestuje sa vo veľkoprodukcií v Provensalsku. V českej a slovenskej republike rastie voľne v prírode, v lesoch a na lesných lúkach. Vysádza sa zo semienok, ktoré vyklíčia už po piatich týždňoch, alebo sa rozmnožuje oddenkami rastliny. Pre svoju vôňu sa najviac využíva v kozmetike, extrakt sa pridáva do rôznych krémov, mydiel, šampónov, masážnych prostriedkov. Levanduľa sa pridáva do zmesi pre podpourri, vkladá sa tiež do sáčkov ktoré sa ukladajú medzi prádlo, keďže vôňa levandule odpudzuje mole. Čaj z levandule priaznivo pôsobí na ľudský organizmus celkovo, posiluje imunitu, i na vnútorný systém, keď podporuje činnosť slinivky, znižuje krvný tlak, mierni obtiaže s nervozitou, nespavosťou, závraťou a bolesťou hlavy. Masáže s olejom obsahujúcim výťažok z levandule zmierňujú reumatické obtiaže, svalové obtiaže, pomáha pri hojení rán a popálenín. Zmierňuje menštruačné obtiaže a pomah pri plynatosti. Lieči pokožku hlavy a podporuje rast vlasov. Používa sa i pri liečbe exemov a pliesní pre dezinfekčné zložky ktoré obsahuje. V kuchyni sa používa v takzvnom Provensalskom koreni. Ku grilovaniu rýb, mäsa, zeleniny, môžme ju pridať do zmrzliny, pečiva. Nedoporučuje sa ľuďom s nízkym tlakom. V súčastnosti je viacmenej pestovaná ako ozdobný solitér alebo predel medzi záhonmi formou živého plotu. keďže avšak znáša priame slnko, je možné do jej tieňa osadiť rastliny požadujúce suché a piesčité stanovišťa, ale nie priame slnko. Levanduľa dobre znáša i silné mrazy, avšak pri extrémnych mrazoch môžme jej korene, prípadne celú rastlinu prikryť chvojinou.

Permakulturne osadenie komunity rastlín vo forme Slivka, rebarbora, ako základ s pridaním trocha kvetov, kvitnúcich od jara až do jesene, plus podobna zelenina. U nás doma nám prosperovala slivka s rebarborou a datelina, pupava, cibule. A v záhrade teraz mi prosperuje artičok s figou, levandule a prídavnými rastlinami. Je to ako skutočnosť a spomienka na záhradu mojej babičky mi to potvrdzuje, že je to aktuálne. Babička na záhrade osádzala rastliny vôkol stromov bežne. To čo je dôležité: rebarbora i artičok majú silné korene, ktoré prerazia i ťažkú ílovitú pôdu. Listy rebarbory ako lievik stiahnu dažďovú vodu do pôdy ku koreňom a zároveň svojou mohutnosťou vytvárajú tieň. Trs ďateliny fixuje v pôde dusík, púpava svojim koreňom poskytuje život pod zemou, tiež redkvička, mrkev, ktorá má zase kamarátku cibuľu a spoločne s kvetmi, ktoré priťahujú opeľovačov tiché zátišie života. Veľmi dôležité by bolo z náveternej strany osadiť aspoň jeden kríček pravdepodobne ribezli, keďže artičok neznesie silný letný vietor. Slivka svojou korunou poskytuje všetkým rastlinám prístrešie, chrániace ich pred letnými lúčmi slnka. Komunita rastlín, je teda dôležitý spolok nielen nad zemou, ale i pod zemou. Spolok farebný, voňavý a plodný.


Platí, že vysádzať by sme mali rastliny rôznych výšok nad zemou i rozdielnych koreňových veľkosti. Zároveň by to mali byť rastliny s rovnakým nárokom na pôdne zloženie. Postupujeme od rastlín, o ktorých už vieme či už z domova, alebo od kamarátok, ako sa im v určitom spoločenstve darí, alebo nedarí. Ja z domu viem, že sme vysievali medzi mrkev, petržlen, repu, kapustu, karfiol a uhorky, kôpor. Ten je voňavý a chráni tak rastliny pred hmyzom, ale napomáha rýchlejšiemu vzkliceniu semienok. Rovnako zeler chráni kapustu i karfiol pred husenkami. A na oplátku kapusta chráni zeler pred hubovým ochorením. My sme doma u rodičov osádzali cesnak vždy stranou. Bol u nás používaný ako prevencia ochorenia, ale i bežne čo najviac do varenej stravy, tak bol vlastne tak trocha chránený druh. Ja však som už vo svojej vlastnej záhrade skúšala sadiť cesnak medzi zeleninu, keď som skúšala používať do polievok tiež zelené výhonky cesnaku. Každopádne možné to je, ale cesnak je veľmi krehký a je lepšie experimentovať len s časťou sadby. Zato mrkev s cibuľkou zelenou, lahôdkovou, je dobrá kombinácia. Harmanček medzi zeleninu som skúšala skôr kvôli jeho vôní, keď mal by chrániť zeleninu proti škodcom. Máta, šalvia, tymián, rozmarín, nechtík lekársky, patria určite medzi zeleninu. Paradajky sú radšej samotné, práve tak ako chren.

Autor – fotografii vlastných výrobkov a text: Em Kulanu. Výrobky autora je možné zhliadnuť na Instagramu, po kliknutí – tuna alebo zakúpiť na Ebay po kliknutí – tuna

11.Obnoviteľné zdroje

Ľudstvo kráča vekmi planétou Zem. Díva sa na oblohu, skúma vodu, zem, rastliny, zvieratá, snaží sa pochopiť sám seba. V tom to je. Každý deň zvie čosi nové, vlastne ani jeden život mu nestačí, aby obsiahol živý Vesmír. Áno, Vesmír, pretože Zem je len jeden malinký bod, ktorý nie je možné vyčleniť z celku. A na tej Zemi sme my, ľudia. Žiaľ nie sami. Je nás tu takmer plno, uzrieme prekvapení, jakmile pochopíme, že všetko vôkol nás je vlastne živé. Neostáva len konštatovať, že pohania, pre ktorých bola živá planéta kolískou ich vlastnou ale tiež kolískou všetkého živého vôkol nich, mali pravdu, keď žili skromné, snazic sa chrániť všetko živé vôkol nich, aby to tiež žilo svoj vlastný svet. Preto tie ľudské Rody, ktoré obývali spoločne určite územie, vytvárali si na ňom toľko len potrebné pre žitie z obnoviteľných zdrojov. Tie zdroje boli ich materiálom pre spracovanie na potrebné pre domácnosť, kde chceli v rovnakom duchu vychovávať tiež ich potomstvo. Koľko generácií bolo pospolu? Koľko ľudí, ktorí pametali minulosť a koľko, ktorí chceli už meniť dnes na inú budúcnosť. Pochopiť tam tých v dávno minulej dobe je nám dnes potrebné. Uchytiť ten čas rôznorodého rozvoja vôkol skromného domu človeka, dohliadajúceho na prírodu, ktorá si žije svoj čas slobodná. Rastliny a zvieratá v súlade, za dohľadu a prípadnej pomoci človeka. Správca, ktorý vie, že mu zverený majetok nepatrí, bude ho spravovať dobre, aby mohol predostrieť vyúčtovanie. Komu? Nuž Životu. Živému, tvorivému Životu vôkol neho v celom obrovskom Vesmíre. A tu možno je tá znalosť pohanov: reinkarnácia. Znovuzrodenie. Pochopiť spôsob, keď všetko sa obnovuje vôkol neho, ho pravdepodobne podnietilo vziať v potaz skutočnosť, že on sám sa zrejme znova a znova rodí. Žije vždy znova a znova po smrti tela, keď rodí sa po veky vždy do tela nového a vytvára kus svojej práce tu, v tomto živom kolose. Všetko vôkol je obnoviteľný zdroj a on sám, tá bytosť zvaná človek ide vekmi zo zrodenia do zrodenia a je teda obnoviteľným zdrojom práve tak.

Obnoviteľným zdrojm pomenujeme to, čo sa samo, bez nášho pričinenia dokáže obnoviť, ak my, zo zdroja vezmeme. Potom sú tu ale rastliny, ktoré my ľudia pestujeme, obnovujeme, aby sme mali v konečnom dôsledku z týchto úžitok. Na jedlo, ošatenie, obutie, skrášlenie domova, pomôcky roznakeho charakteru. A tu sa pozastavme u rastlín, ktoré majú využitie rôznorodé a my by sme mali pochopiť prečo? Ako je možné napríklad že mnohé tisícročia je tu prítomný obyčajný Ľan siaty. Rastlina ktorá je najmenej 30 tisíc rokov už zakreslená v jaskyni niekým, koho my nazývame ani nie človekom, pretože nedokážeme zboriť nami, ľuďmi vytvorený mýtus, že človek je na planéte ako sčasti inteligentný tvor toľko pár tisícročí, ťažko nám pripustiť i čas 10tisíc rokov. Ľan, ktorý je liečivý, možno z neho získať olej, ušiť odev. To čo dnes teda nie je úplne bežne, je činnosť ktorá prinesie z obyčajného semienka Ľanu skrze rastlinu, množstvo ďalších semienok a tiež čo i len jednu obyčajnú niť. Načo by nám ale bola Ľanová niť že? Potrebujeme týchto rastlín hodne, pretože odev z Ľanu je prospešný telu. Je to síce diskutabilné, ale chráni telo pred prienikom tepla zvonku v lete a v zime udržuje teplo tela pred prienikom mrazu. Nebude to v rozmedzí enormne vysokých teplôt a mrazov, ale ľudstvo dávno chápalo užitočnosť rastlín podobného charakteru. Čokoľvek sa nám známe zachovalo o týchto rastlinách, ktoré ešte dnes sú tu z dávnych dôb, mali by sme opatrovať a rozvíjať ich spôsobilosť byť užitočné. Je možné že o mnohých vlastnostiach ani nevieme. Zrejme sa jednoducho stratili v čase, práve tak, ako sa vytratilo mnoho druhov, ktoré síce nájdeme vyobrazené na niektorých obrazoch, ale nič už o nich nevieme a ani sa v dnešnom našom svete nenachádzajú.

Žiarivé vločky z plášťa Bielej Kňažnej, presýpa Vietor zimnou krajinou. Však v zapetí im Vesna kráča, smejúc sa, keď rozihrané deti, v jej zelenej vlečke sa batolia. Vznešená Leto do hýrivého šatu z kvetov odená, prichádza v záplave obdivu. A za ňou, už očakávaná, plodivá Jeseň je tu, rozdávajúc dary Rohu hojnosti… Tak plynie štafeta ľudských dní, keď rok s rokom sa nikdy neminú.

Po bielej, studenej kráse, keď zem si oddýchla, prichádza znova jarný čas a my potrebujeme našu pôdu osiať. Osadiť plodinami, ktoré nás nasýtia a nám chutia, rastlinami, ktoré nám prinesú úžitok, či tými, ktoré zároveň nakŕmia zvieratká, čakajúce na našu ruku, ktorá im pôda jedlo. Aby sme ale mohli tak učiniť, aby sme mohli osiať našu zem, potrebujeme pred zimou uschovať čas semien, aby sa tak štát mohlo a nám sa znova urodil i ďalší rok dostatok pre pokrytie všetkých potrieb a pritom sme mohli znova odložiť na novú úrodu. Je to kruh tých istých činnosti, ktoré najprv musíme pochopiť v tom základnom. Nejaká rastlina je jedla, liečivá, použiteľná na niekoľko ďalších spôsobov, iná je jedovatá. Jedovatú teda vyčleníme z okolia komunity kde žijeme a budeme si držať len tu jedlu a viacúčelovú. Teda. Pochopili sme jedlo, oblečenie, pomôcky. Musíme plánovať, ochraňovať svoj plán, aby nedošiel zmaru. Ak teda bol niekto pred 30 tisicrokmi schopný v jaskyni na stenu nakresliť čo i len pár čiar ktoré pripomínajú rastlinu Ľanu, chápal čo to je a tento opakujúci sa kruh: siatby, zberu úrody a výroby predmetov z tejto rastliny si užíval. keď ale to bolo rukou nie práve zručného umelca, to nesvedčí o primitivite, to vypovedá o komunite vzdelanej, teda vládnucej znalosťami. Len čo tieto teórie vezmeme v úvahu, naše hľadanie strateného času sa bude uberať úplne inými cestičkami. Povedie nás časom k plnému pochopeniu dávnej doby.

Autor – fotografii, tiez z vlastných výrobkov a text: Em Kulanu. Výrobky autora je možné zhliadnuť na Instagramu, po kliknutí – tuna alebo zakúpiť na Ebay po kliknutí – tuna