13.Kamenné mesto na kamennom podloží/ kresleny vzor Kamenny dvor hradu

Dar /Donation to keeping the blog

Príspevok na chod blogu - 13.Kamenné mesto na kamennom podloží/kresleny vzor Kamenny dvor hradu

$10.00

Autor – fotografií, kresieb, fotiek vlastných výrobkov, textu: Em Kulanu. Výrobky autora môžete zhliadnuť na Instagramu – po kliknutí natuna alebo zakúpit na Ebay – tuna

Mesto Levoca na Slovensku, je vybudovane tak, ze jeho jedna strana, ma strmy zraz do niziny s pretekajucim Levocskym potokom. Prave podobne to ma v Kalifornii Rancho Santa Margarita, ako mozte vidiet na fotke. S tym rozdielom, ze tu, akoby za tym bielym plotom, bola v stredoveku kamenna hradba so 4 branami do mesta, ktore ma krasne namestie obkolesene kamennymi gotickymi domami – dnes su ich portaly upravene do renesancnej podoby, avsak bola-by ochota ich previest – domy na celom namesti do gotickej podoby, bolo by to aktualne mozne. Kadopadne kazdy dom bol dlhy a mal az k hradbam svoje zazemie na byvanie, vyrobu a hospodarstvo.

Kryštálovo priezračná, nezno poddajná, ale i mocná a ničivá. Taká je tá, bez ktorej nie je život možný. Voda. Zázrak i prekliatie. Keď chýba, ľudský um vymýšľa, ako si ju zabezpečiť. Ak je jej priveľa, človeku je potreba konať a zbaviť sa nadbytočného množstva odvodnením. A tak ľudstvo celé tisícročia spriada plány ako s vodou nakladať tak, aby jej bolo vždy práve len dostatok a takejto, čistej, kryštálovo priezračnej a lahodnej, plnej života, prinášajúcej vlahu zemi a zabezpečujúcej život ríši rastlinnej i živočíšnej, rovnako ako tej priamo žijúcej v nej samotnej…. Mnohé naše starobylé generácie, ktoré sa rozhodli osídliť nové územie, boli uzrozumení hľadať vhodné územie pre výstavbu budúceho osídlenia vyhovujúc celej skupine, zomknutej do komunity. Komunity zviazanej s poľnohospodárskou činnosťou a zároveň zvýšenú pozornosť zamerali na dostupnosť a dostatok pitnej vody pre ľudí i ich činnosť. Dnes nám mnohé staré kamenné mestá, ale i pozostatky starých osídlení, vyjavujú vyspelosť týchto komunít práve tak i cez schopnosť vidieť potrebnosť územia speteho s dostatkom vody i o mnoho storočí dopredu. Až do dnešnej doby, je týmto zámerom nesmierne pútavé umiestnenie mesta Levoče. Archeologické nálezy hovoria, že dané miesto i s okolím, bolo osídlené taktiež už i v mladšej dobe kamennej. Hlavné centrum dnešnej Levoče, je orientované severo-západnou stranou akoby na okraji vcelku strmého kopca, dnes so stupňovitou ochozou, formou terasovito usporiadaných chodníkov. Pod týmto kopcom preteká dole v údolí hneď pod upetim kopca Levočský potok a na druhej strane, akoby z troch strán je mesto ohraničené silnými kamennými hradbami s obrannými baštami a vodnou priekopou, cez ktorú viedli do mesta padacie mosty a štyri vchodové brány dňom i nocou strážené. Za vodnou priekopou na severe, východe, juhovýchode a západe, sa rozprestierali záhrady a sady. Cesta viedla od Kežmarku, Popradu a Spišskej Novej Vsi, ďalej na východ, len cez mesto, do ktorého sa vchádzalo spomínanými bránami a z mesta ďalej na východ bolo možné tak vyjsť ďalšou bránou smerom na Prešov, Košice. Kežmarská brána bola umiestnená na severu. Samotné námestie s mohutnými kamennými obytnými domami s priečelím do námestia a záhradami u každého domu siahajúcimi až k hradbám, je vystavané na skalnatom podloží. Jedinečné miesto, avšak bez pitného prameňa vo vnútornom opevnení mesta. Ti ktorí sa rozhodli k výstavbe na tomto mieste, museli v prvom rade dobre poznať okolie a vedieť o výdatnom pramení pitnej vody pod vzdialeným kopcom. Po zrelej úvahe že tento prameň je dostačujúco výdatný a pitný, podzemím hĺbili kamenné, priestranné chodby zo vzdialeného návršia s prameňmi do opevneného mesta. Týmito kamennými stolami pritekala do mesta životodarná, pramenitá, pitná voda. Približne v polovici námestia, ktoré je obdĺžnikovitého tvaru v merítku 3:1, stávala mestská studňa, ku ktorej sa chodievalo pre vodu. Len z jedného domu bol prístup k týmto podzemným chodbam. Z domu mestského richtára, ktorého rod držal v utajení podzemné chodby a taktiež dbal o čistotu a dostatok vody pre celé vnútorné mesto. Vodná priekopa okolo mestských hradieb, bola plnená iným prameňom, ktorý skytal len vodu úžitkovú. Staré povesti vravia, že táto voda privádzaná do vodnej priekopy okolo hradieb smed neuhasila, ale ešte zvetsila. O pár kilometrov ďalej sa nachádzajú Levočské kúpele s termálnymi prameňmi. Sieť Levočských podzemných chodieb rovnako číta i únikové chodby pre obyvateľov mesta v čase ohrozenia. Jedna z nich ústi práve v kopci nad potokom. Jedna sa o klenutú chodbu, dielo zručných kamennikov. Je dostatočne široká i vysoká tak, že by ňou pohodlne mohol prechádzať i menší povoz, čo by hovorilo v prospech domienky, že stavitelia podzemných chodieb používali pri hĺbení chodieb tiež vozíky, ktorými odvážali zeminu a privážali kamene, na miestach, kde nie je skalné podložie pod povrchom, čomu v dnešných dobách nasvedčujú i novodobé závaly podzemia na niektorých miestach týchto podzemných chodieb. Podzemné chodby sú vystavané z opracovaného kameňa a to nielen strany chodby a klenba, ale rovnako i spodná časť. Skutočný staviteľský skvost. Ústie tajného východu je jednak vtiahnuté v kopci akoby do úžľabiny a celá časť tohoto kopca je porastená krovinami, maskujúc vyústenie tajného východu z podzemia. Povesť tradične pracuje so skutočnosťou, že podzemie je nesmierne rozhlahle a spája Levoču so Spišským Hrhovom, Spiskym Podhradím i Spišským hradom… Domy vystavané v tomto uzavretom mestskom osídlení sú mohutné, kamenné, trojpodlažné a všetky s priestranným vnútorným dvorom za uzatvárateľnou pevnou bránou v priečelí domu, včetne pavlači, s rozľahlými obytnými priestormi vnútri domov, tiež mohutnými sklepnymi priestorami. Každý z týchto domov bol už pri výstavbe plánovaný pre početnú rodinu, navezujuc na obytné priestory dvorom, za ním hospodárskym dvorom a záhradami siahajúcimi až k hradbám od každého domu. K týmto domom je privádzaná voda do každej studne podzemnými chodbami od hlavnej studne na námestí. V každom dome v prízemí bol výrobno-predajný priestor remeselníka a každý z týchto domov patriacich určitému rodu, mal iné určenie pri zabezpečení komunitných potrieb vnútorného mesta. Jednalo sa teda o sebestačnú komunitu, opevnenú kamennými hradbami, zabezpečenú dostatkom vody a rovnako potravinami i potrebným prírodným materiálom, komunitu, ktorej nechýbala ani zručnosť ani znalosti, komunitu majúcu možnosť opustiť mesto podzemnou cestou v prípade ohrozenia na povrchu. Vyvstáva tu avšak jedna otázka. V ktorej fázi začína výstavba podzemných chodieb pre prívod vody obyvateľom vo vnútornom opevnenom meste? Výstavba tak rozsiahleho, kamenného mesta nie je možná bez vody, berúc v potaz ako prvotnú výstavbu len sídelný základ vnútorného mesta, zoskupený okolo námestia, za predpokladu, že západná strana námestia (celý komplex s Levočským domom/reštauráciou je rovnako obytným komplexom s dvorom, hospodárskym dvorom a záhradami, kde následne za nimi až k Popradskej bráne, navezuje voľná, nezastavaná plocha, na ktorej sa mohli vždy na niekoľko dní zastaviť povozy kupcov z ďalekých krajín) Bolo by teda aktuálne, že hĺbenie podzemných chodieb, ktorými sa privedie voda zo vzdialeného návršia až do hlavnej studne na námestie začína len na základe plánov na budúcu výstavbu mesta? Alebo sa tak deje súčastne, za prvotného prívodu úžitkovej vody do vodnej priekopy? Samotná Levoča v zápise o svojom vzniku tradične uvádza osadu poblíž Levočských Luk s mohutným románskym kostolom a rovnako tiež menšiu osadu u dnešnej Košickej brány s románskou rotundou a niekoľko menších osád rozosiatych po okolí, keď zoskupením týchto osadníkov, následne vzniká samotné dnešné mesto vnútri hradieb, niekedy v čase raného stredoveku, berúc v úvahu rovnako povrchové stavby gotické, zčasti nahradzujúce predchodziu výstavbu románsku i po gotike prichádzajúcu renesančnú výstavbu. Najstarším dokumentom ktorý sa zmieňuje o Levoči je listina z roku 1249 kráľa Bélu Iv. My dnes avšak vieme, že gotický stavitelia sa usádzali takmer vždy v rozvalinách prechodzich civilizácii a tieto zušľachťovali jednak v duchu pôvodnom, ale s pečaťou vlastného štýlu. Mohutnosť a prepracovanosť už v počiatočných detailoch samotného diela z ktorého vyvstáva takto opevnené sebestačné osídlenie, poukazuje skôr než na rany stredovek , do dôb dávnejších, s veľkou pravdepodobnosťou až dlho pred nás letopočet. Dôvodom k pátraniu po počiatku výstavby tohoto osídlenia je rozsiahlosť a precíznosť pri výstavbe podzemných priestorov, ktoré sú sebestačné zásobou privádzanej vody i potravinovou základnou prinášanou z povrchu do vnútra podzemného opevnenia v čase ohrozenia. Hlavným dôvodom je ale trvácnosť a umnosť vypracovania podzemia, vklinovane do kamenného návršia v ktorom hĺbením vyrastá, zároveň má mesto výpovednú hodnotu vizuálnu povrchovou výstavbou, keď akoby avizuje chýbajúcu polovičku kruhu, ktorá je zreteľne naznačená šikmým zrázom na severnozapadnej strane s pretekajúcim potokom na dne zrazu. Výber samotného miesta k výstavbe pevnosti k obývaniu na dlhé tisícročia vraví, že je možné postaviť mesto len na jednej polovici kruhu, keďže druhá polovica nie je, i keď je, ale na nižšej úrovni…. Atraktivita nepreskúmaných levočských podzemných chodieb je i v dnešných dňoch lákadlom pre mladé generácie práve tak, ako v minulosti pre tie predchádzajúce. Zároveň avšak v dnešných dňoch po nutných opravách môže znova byť funkčným systémom a ďalším generáciám tak pripomínať um a zručnosť generácií minulých, rovnako tiež dnes nám, poskytnúť možnosť učiť sa tomuto druhú staviteskeho, banského umenia, ktoré je založené na prirodzenej, čisto prírodnej baží prepravy vody od výdatného prameňa k spotrebiteľovi. Levočské podzemné priestory sú prevypravane v povestiach o Levočskej Bielej pani, Juliane Korponayovej, rodenej Géczy, ktorá bola sťatá ako jediná žena pri obvinení zo špionáže a velezrady, za dôb Rákoczyho povstania, kde avšak nebolo tvrdenie podložené dôkazmi. Príbeh hovorí, že mesto Levoča je obsadené Rakoczyovskymi vojskami, pod velením grófa Andrássyho, ktorý sa zapletie do milostnej aféry s krásnou Julianou a ťa požiada richtárovu dcéru v čase otcovej neprítomnosti o vpustenie cisárskych vojsk cez tajné chodby do mesta…a nakoniec sama u toho asistuje. Jedna sa o pútavé dielo, avšak v skutočnosti nedokázaný skutok čo sa týka velezrady uskutočnenej samotnou Julianou….Zaznamenano je, že je veznena v kobke pod radnicou v Rábu, na priamy príkaz rakúskeho cisára Jozefa I. podrobovaná mučeniu pri výsluchoch, keď sa vypočúvajúci chcú dozvedieť čo najviac… Spornou z nášho dnešného pohľadu sa javí i milostná aféra, len čo si pochybujúci prejde priestory domov, (prípadne sa v nich zdrží nejaký čas), v ktorých sa mali milostné hrátky odohrávať. Akustika levočských kamenných domov s klenbami nesie i šepot celým domom. V tichú dní i noci stredoveku, ktoré by odpovedalo nášmu času okolo a po polnoci, je v celom dome počuť zreteľne každý šramot. Zároveň neustála prítomnosť slúžiacich a vojakov v domoch, neposkytuje dostatok súkromia k stretnutiam milencov… i keď to neni zcela vylúčené, prakticky je to neuskutočniteľné. Najzávažnejším sa javí skutočnosť, že ak došlo k vstupu určitého počtu vojakov do vnitorneho mesta tajnou chodbou, bolo vyzradené tajomstvo, ktoré sa v rodu richtárov mesta strážilo dlhé veky… nejaká hlava podľa všetkého, padnúť musela… z dnešného pohľadu nezainteresovaného pozorovateľa je možné usudzovať na jednu závažnú skutočnosť. Pokiaľ ústne vypravane povesti o tajuplnom levočskom podzemí sú čo i len zčasti pravdivé, je namieste povedať, že Juliana mala iba smolu, že bola prítomná v danej dobe, na danom mieste a s osobami, ktoré si v tom čase neboli isté čo všetko Juliana vie. Z celej situácie je patrné, že po mučení už nebolo možné Julianu nechať z kobky vyjsť živú… Druhý známy príbeh osvetľuje tajomstvo levočského podzemia v románe Čierne mesto, kedy podžupan Georgey tajné prichádza zo Spišského Hrhova z kaštieľa ktorý obýva, do Levoče, stretnúť sa so svojou dcérou Rozáliou, umiestnenou v dome slečny Klosterovej, avšak pod zmeneným menom, na výuku zmeny zo slečny na dámu. Gorgey, na novoročnej poľovačke zastrelí Levočského richtára Kramlere po tom čo mu Kramler zastrelí jeho psa, ktorý pri naháňaní srnky prebehne na pozemky mesta Levoče. Rozlutostenou levočskou mestskou radou je odsúdený za tento čin k statiu hlavy za pohanu mesta. Na dôkaz vážnosti je celé mesto zaodene do čierneho na znak smútku až do doby než bude táto smrť spravodlivo pomstená. Vo vlastnom záujme sa teda Goegey oficiálnemu vstupu do mesta Levoče vyhýba. Zasadnutia Spišskej stolice ako podžupan, zvoláva nie do župného domu v Levoči, ale do svojho kaštieľa v Spišskom Hrhove. Po piatich rokoch avšak svoje rozhodnutie poruší a vchádza oficiálne do mesta Levoča na zasadnutie Spišskej stolice, ktoré zvolal do župného domu v Levoči… státie nariadi nový Levočský richtár, mladý Fabricius, paradoxne zamilovaný do Georgeyovej dcéry, Jej skutočne meno sa avšak dozvie až po poprave. Násilná smrť tak rozdelila navždy lásku, ktorá sa v tu chvíľu ešte len rodila…. V tomto prípade je zaujímavá jedna skutočnosť, ktorá na základe uskutočnených stretnutí Georgeyho s dcérou, poukazuje na fakt, že podžupan využil možnosť vojsť do vnútra mesta tajným vchodom. Cez žiadnu zo strážených štyroch vstupných brán do mesta prejsť nemohol. Mesto je malé a podžupan je známou verejnou osobnosťou. Pokiaľ sa tak udialo, je aktuálne možné, že podžupan absolvoval cestu podzemným priestorom do vnútorného mesta Levoče s doprovodom najbližších slúžiacich, alebo aspoň jedného… tajomstvo padlo a zrejme musela padnúť i hlava…. dávny príbeh je tak predkladaný s poučením. Zároveň tento príbeh pracuje medzi riadkami s dávnou povesťou o rozľahlých podzemných chodbách, ktorými je župný dom v Levoči prepojený s kaštieľom v Spišskom Hrhove… My dnes teda vieme, že podzemné priestory pod samotnou Levočou a jej okolím sú malým staviteľským skvostom, sú rozľahlé, tajomné, plnia funkciu úkrytov v ohrození a sú prirodzeným prívodom pitnej vody pre celé mesto. Tieto priestory sú i dnes uzamknuté a neznáme. Kľúče má… ten kto má udržiavať i naďalej celé dávne tajomstvo v utajení. Jedným z dôvodov je i prostá, priezračná, avšak pre život podstatná tekutina. Voda…

Po uhradeni prispevku na chod blogu, si kreslený vzor Kamenny dvor hradu, stiahnite

12.Permakultúrne rastliny/ kreslený vzor Sunflower

Autor – fotografii vlastných výrobkov a text: Em Kulanu. Výrobky autora je možné zhliadnuť na Instagramu, po kliknutí – tuna alebo zakúpiť na Ebay po kliknutí – tuna

Permakultúra – Čo vlastne potrebujem zo všetkého najskôr? Pochopiť, že príroda okolo mňa, má svoje vlastne zákony, má svoj vlastný život, spôsob života, ktorý pojíma nesmierne množstvo živých, vyvíjajúcich sa organizmov. Všetky tieto organizmy sú na sebe závislé a všetky tieto organizmy prirodzene zanikajú, aby po čase znova vznikli. Perma, je teda permanentný, neustály, zanikajúci a znova vznikajúci, kultúrne, znalo, šetrne, keď jedno na sebe viaže vsetkoostatne, celok a v celku je jednotlivý organizmus vnímaný len ako drobná súčiastka, potrebná pre chod celku. Permakultúrny záhon, po rozobratí detailu, nám dá obraz ohraničenej plochy v záhrade, na ktorej rastú navzájom sa podporujúc v biosymbioze úžitkové i okrasné rastliny. Na jeden, alebo i na viac takýchto záhonov si môžme osadiť i voňavú Levanduľu. Levanduľa je vytrvalý stálezelený kríček, ktorý dorastá až do výšky 60cm. Požaduje slnečné stanovištia. Nemá rada zamokrené pôdy a znesie i vetšie sucha. Dobre sa jej darí v piesčitých, vápenatých a priepustných, na živiny chudobných pôdach. Kvitne fialovo, ale kvet môže byť tiež ružový i biely. Rastie hlavne v stredomorí a pestuje sa vo veľkoprodukcií v Provensalsku. V českej a slovenskej republike rastie voľne v prírode, v lesoch a na lesných lúkach. Vysádza sa zo semienok, ktoré vyklíčia už po piatich týždňoch, alebo sa rozmnožuje oddenkami rastliny. Pre svoju vôňu sa najviac využíva v kozmetike, extrakt sa pridáva do rôznych krémov, mydiel, šampónov, masážnych prostriedkov. Levanduľa sa pridáva do zmesi pre podpourri, vkladá sa tiež do sáčkov ktoré sa ukladajú medzi prádlo, keďže vôňa levandule odpudzuje mole. Čaj z levandule priaznivo pôsobí na ľudský organizmus celkovo, posiluje imunitu, i na vnútorný systém, keď podporuje činnosť slinivky, znižuje krvný tlak, mierni obtiaže s nervozitou, nespavosťou, závraťou a bolesťou hlavy. Masáže s olejom obsahujúcim výťažok z levandule zmierňujú reumatické obtiaže, svalové obtiaže, pomáha pri hojení rán a popálenín. Zmierňuje menštruačné obtiaže a pomah pri plynatosti. Lieči pokožku hlavy a podporuje rast vlasov. Používa sa i pri liečbe exemov a pliesní pre dezinfekčné zložky ktoré obsahuje. V kuchyni sa používa v takzvnom Provensalskom koreni. Ku grilovaniu rýb, mäsa, zeleniny, môžme ju pridať do zmrzliny, pečiva. Nedoporučuje sa ľuďom s nízkym tlakom. V súčastnosti je viacmenej pestovaná ako ozdobný solitér alebo predel medzi záhonmi formou živého plotu. keďže avšak znáša priame slnko, je možné do jej tieňa osadiť rastliny požadujúce suché a piesčité stanovišťa, ale nie priame slnko. Levanduľa dobre znáša i silné mrazy, avšak pri extrémnych mrazoch môžme jej korene, prípadne celú rastlinu prikryť chvojinou.

Permakulturne osadenie komunity rastlín vo forme Slivka, rebarbora, ako základ s pridaním trocha kvetov, kvitnúcich od jara až do jesene, plus podobna zelenina. U nás doma nám prosperovala slivka s rebarborou a datelina, pupava, cibule. A v záhrade teraz mi prosperuje artičok s figou, levandule a prídavnými rastlinami. Je to ako skutočnosť a spomienka na záhradu mojej babičky mi to potvrdzuje, že je to aktuálne. Babička na záhrade osádzala rastliny vôkol stromov bežne. To čo je dôležité: rebarbora i artičok majú silné korene, ktoré prerazia i ťažkú ílovitú pôdu. Listy rebarbory ako lievik stiahnu dažďovú vodu do pôdy ku koreňom a zároveň svojou mohutnosťou vytvárajú tieň. Trs ďateliny fixuje v pôde dusík, púpava svojim koreňom poskytuje život pod zemou, tiež redkvička, mrkev, ktorá má zase kamarátku cibuľu a spoločne s kvetmi, ktoré priťahujú opeľovačov tiché zátišie života. Veľmi dôležité by bolo z náveternej strany osadiť aspoň jeden kríček pravdepodobne ribezli, keďže artičok neznesie silný letný vietor. Slivka svojou korunou poskytuje všetkým rastlinám prístrešie, chrániace ich pred letnými lúčmi slnka. Komunita rastlín, je teda dôležitý spolok nielen nad zemou, ale i pod zemou. Spolok farebný, voňavý a plodný.


Platí, že vysádzať by sme mali rastliny rôznych výšok nad zemou i rozdielnych koreňových veľkosti. Zároveň by to mali byť rastliny s rovnakým nárokom na pôdne zloženie. Postupujeme od rastlín, o ktorých už vieme či už z domova, alebo od kamarátok, ako sa im v určitom spoločenstve darí, alebo nedarí. Ja z domu viem, že sme vysievali medzi mrkev, petržlen, repu, kapustu, karfiol a uhorky, kôpor. Ten je voňavý a chráni tak rastliny pred hmyzom, ale napomáha rýchlejšiemu vzkliceniu semienok. Rovnako zeler chráni kapustu i karfiol pred husenkami. A na oplátku kapusta chráni zeler pred hubovým ochorením. My sme doma u rodičov osádzali cesnak vždy stranou. Bol u nás používaný ako prevencia ochorenia, ale i bežne čo najviac do varenej stravy, tak bol vlastne tak trocha chránený druh. Ja však som už vo svojej vlastnej záhrade skúšala sadiť cesnak medzi zeleninu, keď som skúšala používať do polievok tiež zelené výhonky cesnaku. Každopádne možné to je, ale cesnak je veľmi krehký a je lepšie experimentovať len s časťou sadby. Zato mrkev s cibuľkou zelenou, lahôdkovou, je dobrá kombinácia. Harmanček medzi zeleninu som skúšala skôr kvôli jeho vôní, keď mal by chrániť zeleninu proti škodcom. Máta, šalvia, tymián, rozmarín, nechtík lekársky, patria určite medzi zeleninu. Paradajky sú radšej samotné, práve tak ako chren.

Dar /Donation to keeping the blog

Príspevok na chod blogu - 12.Permakultúrne rastliny/ kreslený vzor Sunflower

$10.00

11.Obnoviteľné zdroje / kreslený vzor Zelená strecha

Autor – fotografii, tiez z vlastných výrobkov a text: Em Kulanu. Výrobky autora je možné zhliadnuť na Instagramu, po kliknutí – tuna alebo zakúpiť na Ebay po kliknutí – tuna

Ľudstvo kráča vekmi planétou Zem. Díva sa na oblohu, skúma vodu, zem, rastliny, zvieratá, snaží sa pochopiť sám seba. V tom to je. Každý deň zvie čosi nové, vlastne ani jeden život mu nestačí, aby obsiahol živý Vesmír. Áno, Vesmír, pretože Zem je len jeden malinký bod, ktorý nie je možné vyčleniť z celku. A na tej Zemi sme my, ľudia. Žiaľ nie sami. Je nás tu takmer plno, uzrieme prekvapení, jakmile pochopíme, že všetko vôkol nás je vlastne živé. Neostáva len konštatovať, že pohania, pre ktorých bola živá planéta kolískou ich vlastnou ale tiež kolískou všetkého živého vôkol nich, mali pravdu, keď žili skromné, snazic sa chrániť všetko živé vôkol nich, aby to tiež žilo svoj vlastný svet. Preto tie ľudské Rody, ktoré obývali spoločne určite územie, vytvárali si na ňom toľko len potrebné pre žitie z obnoviteľných zdrojov. Tie zdroje boli ich materiálom pre spracovanie na potrebné pre domácnosť, kde chceli v rovnakom duchu vychovávať tiež ich potomstvo. Koľko generácií bolo pospolu? Koľko ľudí, ktorí pametali minulosť a koľko, ktorí chceli už meniť dnes na inú budúcnosť. Pochopiť tam tých v dávno minulej dobe je nám dnes potrebné. Uchytiť ten čas rôznorodého rozvoja vôkol skromného domu človeka, dohliadajúceho na prírodu, ktorá si žije svoj čas slobodná. Rastliny a zvieratá v súlade, za dohľadu a prípadnej pomoci človeka. Správca, ktorý vie, že mu zverený majetok nepatrí, bude ho spravovať dobre, aby mohol predostrieť vyúčtovanie. Komu? Nuž Životu. Živému, tvorivému Životu vôkol neho v celom obrovskom Vesmíre. A tu možno je tá znalosť pohanov: reinkarnácia. Znovuzrodenie. Pochopiť spôsob, keď všetko sa obnovuje vôkol neho, ho pravdepodobne podnietilo vziať v potaz skutočnosť, že on sám sa zrejme znova a znova rodí. Žije vždy znova a znova po smrti tela, keď rodí sa po veky vždy do tela nového a vytvára kus svojej práce tu, v tomto živom kolose. Všetko vôkol je obnoviteľný zdroj a on sám, tá bytosť zvaná človek ide vekmi zo zrodenia do zrodenia a je teda obnoviteľným zdrojom práve tak.

Obnoviteľným zdrojm pomenujeme to, čo sa samo, bez nášho pričinenia dokáže obnoviť, ak my, zo zdroja vezmeme. Potom sú tu ale rastliny, ktoré my ľudia pestujeme, obnovujeme, aby sme mali v konečnom dôsledku z týchto úžitok. Na jedlo, ošatenie, obutie, skrášlenie domova, pomôcky roznakeho charakteru. A tu sa pozastavme u rastlín, ktoré majú využitie rôznorodé a my by sme mali pochopiť prečo? Ako je možné napríklad že mnohé tisícročia je tu prítomný obyčajný Ľan siaty. Rastlina ktorá je najmenej 30 tisíc rokov už zakreslená v jaskyni niekým, koho my nazývame ani nie človekom, pretože nedokážeme zboriť nami, ľuďmi vytvorený mýtus, že človek je na planéte ako sčasti inteligentný tvor toľko pár tisícročí, ťažko nám pripustiť i čas 10tisíc rokov. Ľan, ktorý je liečivý, možno z neho získať olej, ušiť odev. To čo dnes teda nie je úplne bežne, je činnosť ktorá prinesie z obyčajného semienka Ľanu skrze rastlinu, množstvo ďalších semienok a tiež čo i len jednu obyčajnú niť. Načo by nám ale bola Ľanová niť že? Potrebujeme týchto rastlín hodne, pretože odev z Ľanu je prospešný telu. Je to síce diskutabilné, ale chráni telo pred prienikom tepla zvonku v lete a v zime udržuje teplo tela pred prienikom mrazu. Nebude to v rozmedzí enormne vysokých teplôt a mrazov, ale ľudstvo dávno chápalo užitočnosť rastlín podobného charakteru. Čokoľvek sa nám známe zachovalo o týchto rastlinách, ktoré ešte dnes sú tu z dávnych dôb, mali by sme opatrovať a rozvíjať ich spôsobilosť byť užitočné. Je možné že o mnohých vlastnostiach ani nevieme. Zrejme sa jednoducho stratili v čase, práve tak, ako sa vytratilo mnoho druhov, ktoré síce nájdeme vyobrazené na niektorých obrazoch, ale nič už o nich nevieme a ani sa v dnešnom našom svete nenachádzajú.

Žiarivé vločky z plášťa Bielej Kňažnej, presýpa Vietor zimnou krajinou. Však v zapetí im Vesna kráča, smejúc sa, keď rozihrané deti, v jej zelenej vlečke sa batolia. Vznešená Leto do hýrivého šatu z kvetov odená, prichádza v záplave obdivu. A za ňou, už očakávaná, plodivá Jeseň je tu, rozdávajúc dary Rohu hojnosti… Tak plynie štafeta ľudských dní, keď rok s rokom sa nikdy neminú.

Po bielej, studenej kráse, keď zem si oddýchla, prichádza znova jarný čas a my potrebujeme našu pôdu osiať. Osadiť plodinami, ktoré nás nasýtia a nám chutia, rastlinami, ktoré nám prinesú úžitok, či tými, ktoré zároveň nakŕmia zvieratká, čakajúce na našu ruku, ktorá im pôda jedlo. Aby sme ale mohli tak učiniť, aby sme mohli osiať našu zem, potrebujeme pred zimou uschovať čas semien, aby sa tak štát mohlo a nám sa znova urodil i ďalší rok dostatok pre pokrytie všetkých potrieb a pritom sme mohli znova odložiť na novú úrodu. Je to kruh tých istých činnosti, ktoré najprv musíme pochopiť v tom základnom. Nejaká rastlina je jedla, liečivá, použiteľná na niekoľko ďalších spôsobov, iná je jedovatá. Jedovatú teda vyčleníme z okolia komunity kde žijeme a budeme si držať len tu jedlu a viacúčelovú. Teda. Pochopili sme jedlo, oblečenie, pomôcky. Musíme plánovať, ochraňovať svoj plán, aby nedošiel zmaru. Ak teda bol niekto pred 30 tisicrokmi schopný v jaskyni na stenu nakresliť čo i len pár čiar ktoré pripomínajú rastlinu Ľanu, chápal čo to je a tento opakujúci sa kruh: siatby, zberu úrody a výroby predmetov z tejto rastliny si užíval. keď ale to bolo rukou nie práve zručného umelca, to nesvedčí o primitivite, to vypovedá o komunite vzdelanej, teda vládnucej znalosťami. Len čo tieto teórie vezmeme v úvahu, naše hľadanie strateného času sa bude uberať úplne inými cestičkami. Povedie nás časom k plnému pochopeniu dávnej doby.

Dar / Donation to keeping the blog

Príspevok na chod blogu - 11.Obnoviteľné zdroje/ kreslený vzor Zelená strecha

$10.00

Kreslený vzor si po uhradeni poplatku na chod blogu stiahnite

10.Ľadová komora / kreslený vzor Stredoveká studna

Autor – fotografii, tiez z vlastných výrobkov a text: Em Kulanu. Výrobky autora je možné zhliadnuť na Instagramu, po kliknutí – tuna alebo zakúpiť na Ebay po kliknutí – tuna

Koľko je ešte dnes zachovalých domov minulosti? Tých z blata a slamy tehál, keď mladý pár sám hlinu namiešal s plevami, čo po mlátení obilia ostali a na Slnku v lete usušil tehly, by neskôr s pomocou blízkych svojimi rukami domov svoj si vystaval. Maličký domček so strechou slamenou a oblôčikmi ako dlaň. Na priedomku podstienok, kde sušila na jeseň sa cibuľa, či kukurica s fazuľou, by celú zimu malá gazdiná rodine čo na stôl k jedlu položiť. Dobrý bol ten domček, všetko sa doň vošlo. Kuchyňa i parádna izba predná a v zadnej si domáci ustlali na noc, však celý život denný v kuchyni odbyvali. Varili i tkali ženy pokrovce, vyšívali háby. Deti v korytu kúpali, vodu na dvor vyšplechli. Všetko málo svoje miesto, i keď nie vždy všetko dľa našich noriem mali, dnes už tieto domčeky s inakymi znalosťami môžme si vystavať. Tie isté, len viac na hygienu hľadieť budeme a čisto vôkol domu udržať je potrebné. Dobrý je dom z blata, dýcha a izoluje, podlaha blatom vymazaná, len sa brezovou metlou umetie. Pokrovce gazdiná keď treba zakaždým vyperie, nie veľa to dá námahy. Pod strechou seno a všetky plody uskladnené, čo nepomrznu v zimnej metelici. A vôkol domu všetko zelené, do hrnca čerstvé vždy na jar, v lete a jeseni. Ten dom má však tajomstvo malé. Ľadovú komoru v sade, či záhrade.

Ľadová komora bolo sklepenie, pod úrovňou zeme. Najprv si určili miesto, hneď sa kopali schody spoločne s výkopom prvej úrovne sklepenia. Vykopaná zemina sa mohla vyhadzovať na južnú stranu, čím vznikal kopček, ktorý neskôr bolo možné upraviť terasami a osadiť zeleninou a na vrchol kríky, stromy. Po vykopaní prvého podzemného podlažia, sa postupovalo podobne na menšie druhé podzemné podlažie, teda na opačnom konci prvej komory, mohli byť hĺbené ďalšie schody a mala ľadovňa. Podlaha v ľadovej komore bola upravená, vydláždená kameňmi, rovnako i múry a schodište. To isté na prvom podlaží, len podlaha tu ostala nevydlazdena kameňom, len vymazaná hlinou. Nad týmito podzemnými komorami stal zo slamy, hliny, kameňa, alebo dreva a snáď so slamenou strechou, alebo drevenou, prístrešok, oprený jednou stranou o kopček vykopanej zeminy. Úlohou tohoto nadzemného prístrešku bolo zabrániť v lete teplú, aby sa dostalo do podzemných komôr, čím sa udržal i v horúcom lete ľad v ľadovej komore. Dôležité bolo dobre naplánovať, dobre vytvoriť. Po čase nebolo možné usudzovať na umelo vytvorený kopec, keď porástol celý drevinami a medzi nimi ľudskú činnosť upomínala len zelenina osadená na voľných plochách. Ľadová komora bola osadená zrejme už pri výkope veľkou kamennou vaňou, do ktorej hopodar hneď prvú zimu, po výstavbe, ľadu navláčil, čím sa už nastalo zabezpečil a tak domácnosť malá priestor na ukladanie potravín. Je možné, je tento prístrešok mnohí orientovali rohmi budovy na juh a sever, východ západ. Znalosti a zručnosť starších príslušníkov rodu, bola základom pre mladcyh, ktorí tieto znalosti zachovávali zase pre ďalšie pokolenia

Našou úlohou dnes, je pokračovať v diele predkov, len čo sa presvedčíme, že príroda je nielen najlepším lekárom, keď prináša šťastie môcť sa jej dotýkať, dýchať jej vôňu a kochať sa jej krásou. Blahodárny vplyv na našu psychiku a šťastné dní sveta našich detí, to všetko je v našej záhrade. Pritom je nielen farebná a voňavá ale i jedlá. Len čo sa zahĺbime do sveta ktorý nám je skrytý, kým sa plahočíme asfaltovo-betónovým mestským životom z práce do apartmentu vybavenom technickými vymoženosťami, pocítime nesmierny úžas nad všetkým, čo sa mrví a hýbe v našej záhrade. Lozí to po našich rastlinkách, bzučí to v našich kvetoch a keď sa zohneme k zemi, údivom ostaneme prikovaní na mieste. Vôbec nie sme schopní poznať a pomenovať všetky tie chrobáčiky, ktoré sa vŕtajú v zemi okolo koreňov našej zeleniny, ktorú si práve túžime schrúmať. A tu je ďalšia dobrá rada našich starých materí. K zelenine osádzať zároveň kvety. Tie čo sú jedlé ako koreniny, na čaj, alebo i ako potpourri – sušené voňavé rastlinky, ktoré budeme pridávať k prádlu a do kútov v izbách. Všetko jedlé a zdravé spoločne, aby sa navzájom podporovali v raste. Dôležitá je rôznorodá výška rastlín na záhrade v záhone, ale tiež koreňový systém rôznych veľkosti. Tak rastliny budú prosperovať a domácnosť bude mať úžitok. Je tu zároveň ten povestný reťazec prírodných zákonitosti. Na malých priestoroch malý, ale ak máme tu možnosť k záhrade pridať sad, lúku, pole a lesík, náš podiel na živote na planéte môže byť značný. Stačí i malý potôčik, vytekajúci spod lesíka, mokraď, lúka plná lúčnych rastlín, krava, či koza, husi a sliepky a časť prírody získa svoju dávnu podobu.

Dar /Donation to keeping the blog

Príspevok na chod blogu - 10.Ľadová komora / kreslený obrazok Stredoveká studna

$10.00

Po uhradeni prispevku na chod blogu, si kreslený vzor Stredoveka studna stiahnite

9.Bója, Bójovia / kreslený vzor Keltský uzol

Autor – fotografií, kresieb, fotiek vlastných výrobkov, textu: Em Kulanu. Výrobky autora môžete zhliadnuť na Instagramu – po kliknutí natuna alebo zakúpit na Ebay – tuna

Mapa pevniny Antarktída, ktorá je bez ľadu a snehu, je spájaná s námorníkom Piri Reis niekde okolo roku 1513 n.l., by mala byť tá chvíľa, keď ju zakreslil, použijúc podľa jeho vyjadrenia materiály dostupné v Byzantskej knihovni. Každopádne cirkev vatikánska bola toho názoru že sa jedna o nebezpečný materiál, ktorý by hovoril, že Zem je guľatá a mapa hneď po spatreni sveta zase zmizla a objavila sa len relatívne nedávno. Po dôkladnom preskúmaní vedeckými metódami, je stanoveno, že pred približne 6000 rokmi, bola Antarktída skutočne bez ľadu. To podporuje zápisy o periodickom prepolovani v rozmedzí 3237 rokov, spojených so silným elektromagnetickým vetrom prichádzajúcim v určitom období k Zemi, zvýšenú magmatickú aktivitu na Zemi, smerujúcu k prepólovaniu. Pôjde o lokálne zmeny v zemskom plášti, rozlámanie niektorých zemských desiek, ktoré nedostatočne zapadajú do seba a ich odtrhnutie. Možno.Čo súvisí rovnako s pomenovaním kmeňa/ rodu, dozorujúceho tieto zmeny v dávnej minulosti. Kmeň Bojov. je možné, že to boli Bójovia, ktorí boli usadení v okolí veľkých tektonických zlomov a ich úlohou bolo sledovať všetky aktivity v týchto lokalitách. Nemáme dôkazy, ale my sami sa môžeme k práve takýmto aktivitám pribrať a tieto pre seba a svoje ďalšie, nové generácie ziskat, archivovať. Táto činnosť obnáša uschovávať záznamy, zápisy, naším, nám vlastným štýlom. Záznamy znalosti, ktoré je dnes možné voľne dohľadať na internetu. Takto získavané znalosti budú jednak zdrojom pokrytia našich potrieb v súvislosti nielen s nákupom pozemku, domu, ale pomôžu nám prípadne s výstavbou nového, pevnejšie domova, s osadením záhrady, polí, či lesíka.Bójovia sú podľa záznamov čo nám zanechali historici minulosti, ľudia čestní, silní, odvážni… Boja, je predmet, alebo spôsob značenia nebezpečných miest v mori, ktorým sa je potreba vyhnúť s plavidlom, alebo za miesto označené bojov, už neplavat….

Požadovanú, najpotrebnejšiu komoditu, na našom pozemku, teda vodu, by sme si mohli vytvoriť a pestovať. A my skúsime, či by to bolo skutočne možné a ako. Staré texty hovorili o možnosti, navŕšiť kamene do podoby pyramídy a počkať pár dní až spod pyramídy začne vytekať pramienok vody… Ako na to? Pokúsim sa to postupne rozviesť v ďalších príspevkoch. Každopádne by to asi malo vyzerať tak, že si všetko dopredu zvážime, zistíme čo o týchto krokoch už vedia iní a pristúpime k dielu štýlom, že si vyhĺbime približne 4×4 metre jamu, hlbokú asi 1.5 metra. Vyložíme strany čímkoľvek, čo bude vodotesné, prípadne si zabezpečíme na jednej strane odtok, ktorý sa dá utesniť a znova otvoriť kedykoľvek bude potreba a k tomuto bazénu by sme mali mať ešte prívodovú šachtu, ktorou bude pritekať voda spod pyramídky. Keď budeme vytvárať pyramídku z kameňa, potrebujeme spodnú časť, podlahu, spraviť vodotesnú, na ňu umiestniť niečo ako malý kamenný bazénik, do ktorého dáme sklenené nádoby naplnené čiastočne vodou. Okolo môžme s kamenia vytvoriť do výšky peknú pyramídku. Keď máme istotu že sa nám stavba nezborí, pokryjeme ju zeminou, získanou z vyhĺbenia bazénu. Tento kopec osádzame kľudne brezami a kríkmi, či smrekmi okolo. Aby to bolo skutočne funkčné, bude dobre rozostaviť okolo vetšie kamene na ploche a v prípade že na pozemku budeme hĺbiť viac priestorov, napríklad na uskladnenie zeleniny, či konzervovaných a sterilizovaných výrobkov, urobíme si v okolí pyramídky ďalšie kopčeky zeminy ktoré osadíme stromami a medzi tieto kopce osadíme kríky malin, ostružín. Získame tak lesné zátišie, ktoré by malo splniť daný cieľ a my získame vodu na zalievanie záhradných záhonov. Celý systém by ale mal dôjsť pravidelnej údržbe a zveľaďovaniu tak, aby táto voda na pozemku bola čistá a my sme ju udržali nastálo na svojom pozemku.

Tento rám je starý pár sto rokov. Jedna sa o ručne vyrezávaný rám s následným postriebrením, takzvany Silversmith proces, ktorý bol poprvé použitý v Čechách vo stredoveku. Motív je voda, snáď ako v príboji, keď sa zdvíha vlna. Drevo stromu červený smrek. Červený smrek (Smrekovec opadavý, Modrín opadavý, Larix decidua) je ihličnatý strom. Vyskytuje sa v oblasti s centrom v Alpách a Karpatoch. Najčastejšie sa vyskytuje v zmiešaných lesoch s bukom, jedľou, smrekom, prípadne borovicou. V česku je známy pod menom modrín, pretože pod vyplvom počasia chytá rýchlo sivo modrú až sivú pätinu.

Po uhradeni prispevku na chod blogu, si kreslený vzor Keltský uzol stiahnite

Dar / Donation to keeping the blog

Príspevok na chod blogu - 9.Bója, Bójovia / kreslený vzor Keltský uzol

$10.00

8.Orech kráľovský pred domom/ kresleny vzor My Chateau

Autor – fotografií, kresieb, fotiek vlastných výrobkov, textu: Em Kulanu. Výrobky autora môžete zhliadnuť na Instagramu – po kliknutí natuna alebo zakúpit na Ebay – tuna

Orech kráľovský býva zvyčajne vysoký až 45 metrov, má hrubé konáre, sivú trocha vrásnitu kôru, kmeň býva silný. Pestuje sa v záhradách, parkoch na voľných stanovištiach. Vyžaduje nížinné stanovištia, vlhkejšiu, humusovitu pôdu , viac svetla, odpudzuje hmyz . Využíva sa hlavne drevo a plody. Orechové drevo je žiadaná komodita pre exkluzívnejší nábytok. Je to medonosná plodina. Plodiť začína približne v 15-tich rokoch. Plody obsahujú tuk, proteíny, sachridy. Z dozretých plodov sa vyrába orechový likér. Liečivé účinky majú listy a zelené oplodie nedozretých orechov. Čerstvé listy sa zberajú v júni a vyrába sa z nich odvar proti poruchám trávenia, tvrdej stolici, nechutenstve. Liečitelia uvádzajú rovnako dobrý vpliv pri cukrovke a žltačke. Výluh z listov je dobrý tiež pri ženských problémoch alebo pomáha pri znižovaní cukru v krvi, pomáha pri zápaloch kože, lieči akné, potenie nôh a vypadávanie vlasov. Zelené oplodie má ešte silnejšie účinky ako list. Orechy sa zbierajú ešte kým sú zelené. Po usušení sa môže rovnako na 5 minút povariť celý orech i so škrupinkou. Používa sa pre účely ako sú spomenute. Jeho umiestenie v našej záhrade može byť rôzne, ale na presvetlených plochách. Záhradníci doporučujú sadiť vždy najmenej 2-3 stromy a viac na pozemku. Jedno z miest môže byť už v predzáhradke, pokiaľ máme pred domom vetší priestor a pokračovať môžme ďalej smerom do záhrady, možno i v zeleninovej záhradke, kde je zelenina ktorá požaduje menej Slnka.

Náš dom potrebuje byť oddelený od ostatného okolia či už je v mestskej zástavbe, na malej dedinke, alebo na samote. Dôvodov býva niekoľko, ale najvýraznejšia je bezpečnosť a to v prvom rade. Bezpečnosť malých drobcov, ktorí ešte nedokážu rozlišovať nástrahy najbližšieho okolia a pri hre nie sú príliš obozretní. V každom prípade je plot okolo vlastného pozemku tým prvým počinom. Zdobnejši hneď od začiatku, alebo len praktický, má rôzne podoby a môžme si ho navrhnúť sami podľa typu okolia, a domu, alebo si ho nechať vyprojektovať odborníkmi na design. Tým najmúdrejším počinom po nasťahovaní sa do domu, môže byť pokus, otestovať vlastné možnosti, vlastné schopnosti a nakresliť si budúcu podobu plotu s tým, že rodina bude plniť úlohu kritikov. Ak niektorý z návrhov vyhraje, bude potreba jeho podobu oznámiť na obecný úrad a návrh zrealizovať.

Jednou z mnohých možnosti ako na vlastný dom a záhradu, prípadne rodový statok, kto už je na tejto ceste, je žiť najprv niečo ako demo verziu v našom dnešnom pojatí. To jesť tvrdá skúška, keď síce už vieme čo chceme a potrebujeme, ale nie sme ešte oboznámení čo všetko na našom pozemku môže byť, čo tam nájde svoje miesto, svoj domov. Býva to vetšinou tak, že naše predstavy a skutočná realita sa nie úplne zhodnú a my budeme musieť buď trocha zľaviť, alebo pridať. Pokiaľ je to teda možné, veľmi žiaduce je ponechať pred samotným domov vetší priestor, ale využiť ho na potrebné zázemie. Jedným takýmto potrebným je dom pre návštevy. Maličký domček, obsahujúci všetko, čo naša návšteva bude potrebovať, ale až po tom, čo si nejaký ten čas v tom malinkatom domčeku odžijeme my sami. A to je práve ťa demoverzia, keď prvé roky môžeme žiť v takmer miniatúrnom hosťovskom dome, odkiaľ už začneme s realizovaním všetkých plánov ktoré na pozemku uplatniť chceme. Tak záhrada a dom môžu postupne vyrásť do krásy, keďže sa nás pomer toho čo všetko chceme a to čo môžme skutočne na pozemku vytvoriť vykryštalizuje a my nakoniec uplatníme to najefektívnejšie a najpohladnejsie riešenie. Druhou výhodou bude, že tento malý hosťovský domček ocenia naše budúce návštevy, keďže im poskytne dostatok súkromia a pritom nás budú mať na dosah.

Záhrada je dielo, ktoré bude všetkým vôkol rozprávať o našich poznatkoch, našej kreativite, záľube v jedle, bylinkách, tiež o čase, ktorý sme tejto záľube a povinnosti ochotní, či schopní darovať. Bude to niečo ako srdcový román na pokračovanie pre ženy a obľúbený akčný film pre mužov. pre deti to bude oáza kľudu a spomienka na šťastné detstvo. Záhrada by mala byť viac osobnejšou záležitosťou ako dom, kde je nutné zohľadniť všetkých členov rodiny, ich potreby, záľuby, ich vkus. Záhrada odhliadnuc od spoločných priestorov, kde budeme tráviť oddych, môže byť miesto, kde zrealizujeme len tie naše predstavy ako môže spoločne žiť všetko pospolu na malom kúsku pôdy.

Voda. Úplne obyčajná voda. Priezračná a čistá, je neodmysliteľnou potrebou nášho domova, našej záhrady. Je to komodita, ktorá je jedinou nutnosťou, i keď práve tak ako sú potrebné pre život rastlín tiež Slnečné lúče a pre človeka vzduch. Zabezpečenie vody pre nás pozemok je nutné pokiaľ tam zatiaľ vôbec nie je. Studňa, jej vyhĺbenie na pozemku, alebo prívod z iného zdroja na pozemok, budú náročné finančné, pokiaľ sa jedna o malý pozemok. Na veľkom pozemku, ktorý spadá pod označenie rodový statok, alebo malá farma, bude možné improvizovať a zaktualizovať zdroj. Následne si vodu budeme musieť pestovať a dohliadať na jej neznečistenie, teda udržať v dostatočnom okruhu od žriedla, tiež čistý pozemok.

Dar /Donation to keeping the blog

Príspevok na chod blogu - 8.Orech kráľovský pred domom/ kresleny vzor My Chateau

$10.00

7.Dážďovky a levanduľa / kreslený vzor Krcah

Autor – fotografii vlastných výrobkov a text: Em Kulanu. Výrobky autora je možné zhliadnuť na Instagramu, po kliknutí – tuna alebo zakúpiť na Ebay po kliknutí – tuna

Všetko okolo nás obsahuje všetko a to všetko je živé. My len potrebujeme pochopiť, že stačí málo a všetko okolo nás, môže byť naopak jedovaté, alebo mŕtve.

Svoj domov si pravdepodobne budeme chcieť založiť na čistom mieste, chránené hlbokým, starým lesom na majestátnych kopcoch a to najlepšie v údolí u zurčiacich potokov či riek. Nuž toto je správna predstava človeka, ktorý sa chce hrbiť nad zemou, ktorá mu dá obživu. Zem by tu mala mať dobrú kvalitu. Ale to čo potrebujeme v tej zemi nájsť keď už to svoje miesto objavíme, bude úplne obyčajná dážďovka. Ona totiž i keď není chránená, vymiera. Pokiaľ ju na svojich pozemkoch najdme, bude sa jednať o kvalitnú pôdu. Dážďovka sa živí zeminou. Jej žalúdok je uspôsobený na spracovanie zeminy, v ktorej nachádza pre svoju výživu drobné organické látky a drobné uhynuté živočíchy, alebo spadané lístie. Žalúdkom spracovanú hmotu dážďovka vynáša na povrch. Je to v podstate jej trus, ktorý dobre prekypruje pôdu. My ale budeme vedieť, že naša pôda je živá a prevlhcena, v opačnom prípade by dážďovky v suchej pôde a len ošetrenej hnojivami a pesticidami neprežili. Tu je ten potravinový reťazec, ktorému hovoríme živá zem. Čistá voda vytekajúca z chránených prameňov, preteká krajinou, ktorú zvlhčuje a táto pôda je plná živočíchov a rastlín. Všetci tu majú nielen svoje miesto, ale aj svoju prácu. Nik z tohoto reťazca nezaháľa a následne je potravou pre iný druh. Drozdy, škorce, ježkovia, krtkovia a mnoho iných, si radi pochutnajú na nepozorných dážďovkách. Ale nielen na dážďovkách. Na záhrade, či poli sa nachádza mnoho drobných živočíchov, ktoré pomáhajú pôde i keď možno spočiatku to tak nevnímame. Tiež rastlinám, ktorých semienka sa takto dostanú i do vetsich vzdialenosti od materských rastlín, keď vtáci uzobnú semienko a vo výtrusu ho prenesú niekam inam. Napomáhajú tak k rozmnožovaniu rôznorodosti rastlín po okolí.

Keď pochopíme že zem je zdrojom života a pozrieme sa do minulosti, tam, kde pohanskí slovania udržiavali vo svojom okolí čistú vodu a pôdu, chránili les v ktorom sa voľne pohybovali zvieratá, vezmeme túto povinnosť tiež do svojho života a nebude nám činiť problém veriť, že nás naša pôda uživí. Rôznorodosť darov, ktoré ponúka príroda, je tak široká, že sa občas musíme zamyslieť, či nám bude stačiť jeden rok na ochutnanie všetkých plodov, v prípade že pojmeme len časť jedlých rastlín do našej záhrady. Na fotografií je ryža, kukurica, ľan, pšenica a papyrus. Nuž a samozrejme prázdna parcela. Nôž a lyžica zobrazujú že sa chceme najesť, ale tiež obliecť, obuť, zapísať všetko čo sa naučíme a mnoho ďalších činnosti je tu ponuknuto len náhodne vybranými druhmi rastlín. To prvé čo potrebujeme vedieť, je každopádne, že každý druh má iné potreby pre pôdu v ktorej bude vyrastať. Iný spôsob opatrovania počas rastu. A až nám všetky dorastu, potrebujeme mať znalosti ako pozbierať úrodu, ako a kde ju uskladniť, ako z týchto rastlín priparvit potravu, odev, obuv, ako získať materiál na ktorý budeme zapisovať svoje znalosti z činnosti, ktorá sa nám stane zdrojom obživy, učenia i zábavy.

Krásu Provensálska už určite obdivoval každý. Rozsiahle polia osadené voňavou levanduľou, keď jej vôňu dokážeme takmer vnímať aj s fotografie. Tá úchvatná levanduľa je nesmierne príťažlivá nielen pre nás, ale i včely a ďalších opelovatelov, keď po týchto poliach celé dní poletujú a vykonávajú svoju prácu. Pre nás sú ale veľmi dôležité hlavne včely, keď chápeme ich potrebnosť. Jednak je ich prínos pre opeľovanie rastlín nezastupiteľný, ale v nemalej miere rovnako dôležitý je i prínos z hľadiska výroby medu. levanduľa je rastlina dôležitá i pre nás ľudí. Jej vôňa je výborným liekom, ktorý vo forme aromaterapeutických olejov, môžme používať pri bolestiach jednak na vdychovanie, alebo aplikovať pár kvapiek na boľavé miesto. Spracúva sa pre vonné oleje, ktoré sa ďalej pridávajú do výrobkov kozmetických a čistiacich prostriedkov, ale levanduľa je pridávaná i do koreniacich zmesi na grilovanie, či inak upravených mäsových výrobkov. Zaradiť levanduľu do záhonov so zeleninou je aktuálne s ohľadom na prítomnosť opeľovačov. A ešte jedna zaujímavá rada ktorú som vyskúšala osobne. Keď máte syndróm boľavých nôh, ktorý sa prejavuje vetšinou večer, po ulahnuti do postele, vyskúšajte kvalitné levanduľové mydlo uložiť k nohám do postele. Vonné látky, ktoré sú k týmto mydlám pridávané, tak po 10-tich minútach uvoľnia bolesť a Vy kľudne usnete. Doporučuje sa mydlo po troch mesiacoch vymeniť za nové a to staré som ja osobne použila na pretretie plôch po uprataní bytu. Jednoducho keď už je všetko upratané, vezmem ešte čistú handru, ktorú namočím do vody, túto vlhkú handru natriem levanduľovým mydlom a pretriem už čisté plochy podlahy, okenné rámy, alebo iné miesta v byte, ktoré budú odpudzovať hmyz, ak sú často otvorené dvere na patio, alebo tiež v kúpeľni, kde sa tak dlhšie udrží vôňa levandule šíriaca sa z podlahy. Pestovanie levandule nie je náročný počin na znalosti, pokiaľ ju pestujeme samotnú. Keď ju chceme obklopiť zeleninou, potrebujeme nájsť vhodnú kombináciu rastlín, ktoré majú zhodné nároky na pestovanie, alebo ju usadiť ako solitér doprostred záhonu, pôdu pre ňu vytvoriť na mieru jej potrebám a v odstupe, keďže musíme počítať s rozrastaním, usadíme zeleninu ktorá bude mať pôdu uspôsobenú svojim potrebám. Levanduľa býva vyššieho vzrastú a tak a na severnú stranu k nej usadíme zeleninu ktorá má rada tieň a z južnej strany môže byť tá zelenina, ktorá sa rada kúpe v Slnečných lúčoch.

Dar / Donation to keeping the blog

Príspevok na chod blogu - 7.Dážďovky a levanduľa / kreslený vzor Krcah

$10.00

Po uhradeni prispevku na chod blogu, si kreslený vzor Krcah stiahnite

6.Tynoj – alebo Cenej, Cinev / kreslený vzor Nefertare

Autor – fotografii vlastných výrobkov a text: Em Kulanu. Fotografie z ruín Hermonthis a Ankh je možné nájsť voľne na internetu a sú odtiaľ . Výrobky autora je možné zhliadnuť na Instagramu, po kliknutí – tuna alebo zakúpiť na Ebay po kliknutí – tuna

My dnes máme v rukách vedecké tvrdenia o dobe ľadovej na našej planéte.

Rôzne archeologické nálezy po celej planéte v poslednej dobe avšak poukazujú, že buď sa jedna v niektorých prípadoch o chybné údaje, alebo nebolo doby ľadovej na celej planéte. Mohla však byť doba ľadová len na časti planéty z nejakého dôvodu? Možno. Pokiaľ by totiž došlo k prepólovaniu a jeden z pôvodných pólov bol niekde v pohorí Himalájí a celé sa to prepólovalo do dnešnej podoby. Lenže v takomto prípade, musíme zase hľadať niečo, čo to prepólovanie spôsobilo. Jednalo sa o príhodu s Vesmírnym či pozemským činiteľom? A že táto hypotéza je možno aktuálna, je k nej, ak ju vezmeme za teóriu s ktorou skúsime pracovať, pravdepodobne možné priradiť jednu z udalosti zobrazovanú v Egypte. Za predpokladu, že máme otvorenú myseľ a našim cieľom je skrze rôzne teórie pátrať po dôvodoch čo sa stalo na našej planéte, keď je jasné že ľudská civilizácia nie je len pár tisícročí stará, ale čísla pôjdu do miliónov pozemských rokov. Ak si ale kladiete otázku či je táto možnosť vôbec aktuálna pre amatéra, pátrať po veku planéty Zem, tak odpoveď môže znieť áno, pokiaľ máte deti a viete, že ich povediete po tej istej ceste. Žiť v znalostiach a udržiavať ich pre nové pokolenia.

Jeden zo starých zvykov slovanských pohanov trval na dodržiavaní tradície, udziavat dubové háje, kde neustále musel horieť oheň, v ktorom sa spaľovalo drevo zo stromov, ktoré dorástli vysokého, takpovediac stareckého stromového veku. Vo dne, v noci, po celý pozemský rok. Tou druhou tradíciou bolo mať vždy vo svojom okolí v zurčiacich potôčkoch pretekajúcu vodu, studničky na lúkach a pod lesmi, močiare na pasienkoch a rokle v lesoch, zaplnené tiež vodou a povinnosť, udržiavať túto vodu čistú.

Je mnoho indícií takmer vo všetkých národoch, že šlo o nejakú udalosť. Slovania majú veľkú noc, teda čas tmy, čo by mohlo byť poukazom na to, že ich predkovia dlhú dobu prežili v podzemných jaskyniach na tektonických zlomoch u žriediel termálnych prameňov, než vyšli na povrch a začali sa znova usádzať poblíž vody, zakladať a udržiavať lesy, polia, pasienky a stavať domy.

Nuž a egyptský mýtus o Usirovi, Esete, Sethovi a Nefertare, by nám napovedal rovnako o pohrome. Každopádne táto aktualita egyptská, je spojená s dohodou Tynoj ( Cenej v novšom podaní) A Tynoj je planéta Zem, po dohode miesto v Egypte. Táto dohoda zabezpečila obetiam miesto, kde môžu v poklude žiť a rozvíjať sa cez počin, keď im tak bolo pôvodne zabraneno. Nuž a s Tynoj, teda dávnym Chrámom Sveta, je spojený rovnako skutočný Chrám, kde vo svojom čase nechala Kleopatra vystavať Chrám zrodenia a Jazierko zrodenia, potom ako priviedla na svet syna, ktorého otcom bol Cézar. To miesto je nám známo pod označením Hermonthis a dnes z neho už nenajdne nič. Na jeho mieste bol vystavaný v našej dobe cukrovar. Staroegyptský koncept mierových časov končí niekde v dobe okolo rokov 10500 pred naším letopočtom a to zabitím Usireho Sutechom, ktorý si tento nasledujúci čas začína krajinu prispôsobovať pre seba a svoju suitu, ktorá mu pomohla zvrátiť udalosti v jeho prospech, ničmenej len čo dospeje pohrobok Usireho, zabije Sutecha a zdalo by sa že karta sa obráti, ale zrejme Egypt sa už nikdy nevymami z područia zabíjania. Ako Sutechova bratovražda Usireho, následne pošpinenie Esety Sutechom a Nefertare a ďalšia mstiva vražda otcovho brata Horusom, synom Usireho i keď chcel len sa pomstiť, prináša s najvetsou pravdepodobnosťou k udržiavaniu znalosti o živote a smrti, tiezx tento neblahý sled úmrtí. Všetky tieto znalosti sú zapisované do kameňa na múroch stavieb a rovnako na papyrusové zvitky, ktoré sa vyrábajú z rastliny Papyrus. Prechod zo života do nového života sa zrejme odohrával v ojedinelých prípadoch ( pokiaľ sa neodohrával v Rodových celkoch) v Dome života takzvanej Hut ka Mnt u ktorej boli zroveň priestory pre takzvané Domy svitkov. Jedna sa o Zákony života a smrti, znalosti života a smrti a všetky znalostí pozemské a vesmírne. Udržiavanie týchto znalosti mali na starosti Faraóni a ich dvor, ktorý obsahoval všetky potrebné funkcie podriadených úradníkov. Za predpokladu že Tynoj bol celoplanetarnou dohodou, mali by sme v Egypte hľadať zastúpené všetky kultúry z planéty, ktoré sa v tej dobe tejto mierovej dohody zúčastnili. V tomto prípade by sa jednalo o obdobie okolo roku 23 888 pred naším letopočtom, kedy k tejto dohode o zriadení Chrámu Sveta v Egypte mohlo dôjsť. Táto teória rovnako priznáva nárok planéte zem na vyspelú civilizáciu pred katastrofou, vlastniacu technológie vysokej úrovne a schopnosť pohybovať sa Vesmírom.

Ruiny Hermonthis

Ruiny Hermonthis

Tento Nílsky kríž – Ankh je možné čítať ako vyjadrenie vtedajsej doby v zmyslu, že človek po mnoho miliónov rokov udržiava v našej Slnečnej sústave život v takej podobe, ako je ho možno nájsť v Egyte. Žiaľ v túto chvíľu nemáme možnosť určiť v ktorej dobe takýto zápis vznikol, pretože, tuto sa jedna o: pravdepodobne Vesmírny kríž, ktorý bolo možné vidieť ako zoskupenie planét 21.12. 2012 na poludnie, teda Letný slnovrat na južnej pologuli, pod Južným krížom, ďalej je tu Djedsky kolumn, ktorý je patrný i v prostrednej pyramíde na gízskej plošine, palica Was, ktorá je možné že už je spojená so Sutechom a jeho činom a na vrcholu nad Djedskym kolumnom je umiestnená figúra kľačiaceho muža, držiaceho v ruke palicu Was, ktorá hovorí o zdraví ľudstva. Ruky muža sú rozopjate,ako keď niečo drží, podopiera a akoby to chcel zdvihnúť a tiež sám vstať s tým čo drží, pritom má v pravej ruke pravdepodobne palicu was. Celý jeho postoj vyjadruje milión, coz v celkovom pojatí sa jedna o mnoho ( mnoho je pod číslom tri v podaní ankh, djedsky kolumn a palica was) miliónov rokov, človek udržuje Slnečnú sústavu a zdravie ľudstva. Je teda ťažko posúdiť čo z toho je pravdivé, avšak jeden z obrázkov udržiavaných dodnes vyjadruje situáciu, v ktorej Eseta už mŕtvemu Usirovi sľubuje, že lietajúce stroje im napomôžu vystavať pyramidy, pametniky týchto udalosti a sľubuje mu znovuzrodenie. Je to tak? Snáď áno.

Dar / Donation to keeping the blog

Príspevok na chod blogu - 6.Tynoj - alebo Cenej, Cinev / kreslený vzor Nefertare

$10.00

Po uhradeni poplatku na chod blogu, si kreslený vzor Nefertare stiahnite

5.My, knížata Země… / kreslený vzor Maják

Autor – fotografií, kresieb, fotiek vlastných výrobkov, textu: Em Kulanu. Výrobky autora môžete zhliadnuť na Instagramu – po kliknutí natuna alebo zakúpit na Ebay – tuna

My, knížata Země, ja i ty můj pane. Kolik nás je? Co čas na lásku si v tuto chvílí poptáváme? Čas v zrození nám k žití byl dán. V kolébce zelené, hebké a voňavé. V odlesku barev, proplétajíc krystal. Nesmělé krůčky do prostoru, chrání a střeží starejši rodu. Čas k učení a po něm čas k lásce nám je dán. Posléze přijde vlastní zákon i chrám, kde ostražitost již nám vlastní je a chránit musí nově zrozené….

Tieto znaky poznáme tiež pod označením Vinidske písmo, alebo sa občas uvádza ako Staroslovanské písmo, ale tiež i slovanské runy.

Staroegyptské hieroglyfy sú všeobecne známe a mnohí si v nich históriu zapísanú v kameni na múroch stavieb tiež čítajú.

Aby sme dokázali čítať historické zápisy, potrebujeme v prvom rade vedieť premeniť písmenká dávnoveku na naše dnešné. Je teda nesmierne dôležité poznať historickú líniu skrze tisícročia dozadu, stačí hrubý obrys práve tak, ako keď si najsamprv vystaváme svoj plán pre život, ktorý budeme udržiavať na zreteli a kráčajúc po tejto línii svojho plánu vždy v čase si pristavovať menšie ciele, ktoré nám budú nápomocné pri žití a budeme ich brať ako body oddychu. Čo sa týka historickej línie ľudského rodu, keď máme hrubú predstavu, ktorú dnes doplňujú archeologické vykopávky, je dobre si vybrať jednu etapu ľudského života na planéte a zahĺbiť sa do ich štýlu života. Blízku zo stredoveku, či tu vzdialenejšiu, porovnávať hodnoty ktoré vyznávali ľudia v danej dobe, snažiť sa pochopiť ich činnosť, znalosti, kreativitu, položiť na protiváhu nás dnešný život. Ale to najdôležitejšie je, zapisovať si dnešnú dobu, dokumentovať ju. A tu sa dostávame k nášmu času, k nášmu domovu. Tým že pristúpime na túto možnosť uschovávať svoj čas, začne sa nám odvíjať scenár vylepšovania vlastného životného priestoru do takej miery, ktorá bude vypovedať o našich predstavách ale tiež o našej kreativite a možnostiach našej doby. Nuž a domov je miesto, kde túto svoju činnosť môžeme úspešne zahájiť a každú voľnú chvíľku tejto ušľachtilej záľube venovať.

Šafran je rastlina, ktorú používame v okrídlenej vete o vzácnosti. Vzácny ako šafran je teda i nás čas. Učím sa starobylé písmena a predávam knihy i časť mojich kreatívnych výtvorov. Ponúkam tiež na papyruse zapísané egyptskými hieroglyfmi Vaše dnešné meno po rozboru čo znamená ale rovnako i v písme Vinidov.

Dar /Donation to keeping the blog

Príspevok na chod blogu - 5.My, knížata Země.../ kreslený vzor Majak

$10.00

Po uhradeni prispevku na chod blogu, si kreslený vzor Maják stiahnite

4.Línia plánu / kreslený vzor Chalupka

Autor – fotografií, kresieb, fotiek vlastných výrobkov, textu: Em Kulanu. Výrobky autora môžete zhliadnuť na Instagramu – po kliknutí natuna alebo zakúpit na Ebay – tuna

Štart/1- Absolútne najdôležitejšie je mať hrubý plán aký veľký pozemok chceme, aký dom, čo všetko chceme na pozemku vytvárať, kto všetko bude s nami na tomto pozemku žiť. Tento hrubý obrys nás z bodu Štart, posunie do bodu vyhľadávanie pozemku. Či už s domom, alebo bez domu.

Vyhľadávanie /2 – najnáročnejší úsek na línii plánu, pri zabezpečenie vhodného miesta, kde chceme prežiť svoj ďalší život. Je spojený s vyhľadávaním vhodného pozemku, alebo domu, keďže nie vždy sa stretne konkrétny pozemok s nárokmi na oblasť, zaberie najviac času. Dôležité je nezlavi ť hneď na začiatku a v hľadaní pokračovať. Zapisovať si pri hľadaní cenové údaje pozemkov, občiansku vybavenosť a bezpečnosť lokality. Ak pozemok neleží v záplavovej oblasti a vedie k nemu prístupová cesta ktorou sa k tejto svojej budúcej parcele dostaneme i v daždi či snehovej metelici a všetko vyhovuje našim požiadavkom, niet dôvodu odopierať si potešenie hovoriť tomuto miestu hneď od začiatku – “Môj domov”. Skamarátiť sa s ním od prvého stretnutia.

Finančné zabezpečenie/3 – je veľmi dôležité oboznamovať sa s touto témou priebežne už od chvíle, keď sa utvrdíme v prvotnej ideí, že skutočne máme v úmyslu nájsť si svoj budúci domov a vytrváme na tejto ceste až do objavenia vhodného miesta a jeho zafinancovania. Možnosti je mnoho a je len na nás, ktorou cestou sa vyberieme, ktorá nám bude vyhovovať najviac. Pokrytie nákupu bankou, dohoda o splácaní s terajším majiteľom, nákup nemovitosti inou spoločnosťou, ktorej to budeme splácať, crowdfouding… Výsledkom tohoto malého cieľa je kúpno-predajna zmluva s našim menom ako majiteľa a očakávanie listu vlastníctva z katastru nehnuteľnosti. Každopádne nemovitosť začíname užívať už po podpisu kúpno-predajnej zmluvy.

“Zasaď strom, postav dom a sploď dieťa”- ľudová rada, ktorú si budeme pripomínať, keďže strom potrebujeme. Je užitočný. Prináša nám vzduch ktorý dýchame, chladivý tieň nám i ďalším menším rastlinám, plody a následne keď dorastie do svojho veku, dá nám drevo na výrobky, ktorými skrášlime svoj domov, alebo spríjemníme teplom, uvaríme si na ohni z neho svoj pokrm. Strom, ktorý nám dá materiál na náš dom, poskytne domov zvieratkám, ktoré si budú poposedávať v jeho korunách, strom, ktorý nám dá inšpiráciu mať vlastný Rod ako ten mohutný strom. Košatý a s koreňmi hlboko v zemi. Strom, ktorý nám poskytne materiál na kolísku pre naše deti. Krása a účelnosť stromu je obsiahla. Teda to prvé čo na našom pozemku usadíme bude zrejme ktorýkoľvek dlhoveký strom a nasledovať bude zrejme plot i keď možno v prvej dobe skôr symbolický, dávajúci na známosť, že máme záujem si svoj domov chrániť a zvelebovať.

Konečný cieľ je veľmi mnoho šťastných dní na vlastnom pozemku s vlastnou rodinou v zakvitnutej a plodivej “záhrade” všedných dní i sviatočných chvíľ.

Dar /Donation to keeping the blog

Príspevok na chod blogu - 4.Línia plánu / kreslený vzor Chalupka

$10.00

Po uhradeni prispevku na chod blogu, si kreslený vzor Chaloupka, stiahnite