1.Moj Dom, Moj Hrad.

Stredovek a kameň ako stavebný materiál. Vznešená mohutnosť múrov a krása vtesnaná do celku.

Každý nový deň prichádza z tmy, ktorá pomaličky stráca svoju temnotu, akoby sa miesila so svetlom, s lúčmi Slnka, ktoré nesmelo vykukujú spoza rohu, chtiac zvedieť, či už tá dnešná tma odchádza, alebo ju budú musieť znova tlačiť pred sebou aby odišla. Najprv určite len odvážnejší lúč preniká do zhluku temnoty, za ním ale už letia ostatní kamaráti na pomoc. A tak sa rodí nové ráno. Ráno, ktoré prináša nádej dňa. Máme niekoľko hodín v kruhu rodiny, priateľov, niekoľko hodín práce pre seba či svet, než príde znova temnota noci, keď uľahneme k spánku, zas do rozbresku.

Je krásne byť tu, na tejto zakvitnutej lúke, kde je takmer všetko. Byť súčasťou tohoto diania. Mať svoj rod, svoj dom, svoju záhradu, lúku, pole, les. Svoj rybník, či len obyčajnú kaluž – mokraď, kde si kvákajú žaby. A v tej mokradí pestovať kadečo, ale tiež tú úžasnú rastlinu: Papyrus. Vyrábať si neho zvitky, či len celkom obyčajne kusy papyrusu, môcť si písať, kresliť, maľovať. Byť chvíľu v duchu pisárom v egyptských knihovnich – v Domoch zvitkov u Domu Života a podieľať sa na zapisovaní a udržiavaní prastarých zápisov o stave sveta. Na zákonoch života. Na príchode nových zákonov. Písať a dotýkať sa zapísaného, z tam dávno, kdesi na úsvitu dejín, keď prvý zápis bol takmer ako rukou novorodeného. Neskúsená ruka keď prvé čiary na svet privádzala. Vekmi však tvar svoj zápisy tieto uhladili a nám neznalý, svet dávny otvotili.

Charakteristickým usporiadaním do nádvorí, je daný obytnému priestoru nádych systému.

Tu potreba vzchádza uchovať napísané pred nepohodou. Dážď, vietor, oheň, voda,…. keď človek , tiež všetko čo vytvorí má potrebu uložiť to do bezpečia. Dom je to miesto. Dom so strechou nad hlavou a chrániaci pred nepohodou. Dom, kde miesi sa ľudský hlas s dobrou pohodou. Každý z nás, si však chce Dom vytvoriť podľa svojich potrieb, znalosti, s kreativitou jemu vlastnou. Dom zaplnený výtvormi ľudských rúk, skýtajuci teplo, vôňu i farby, tiež prístav bezpečia. Núkajúci priestor k hraniu s potomstvom i možnosť kde pripraviť pokrm k zasýteniu. Záhrada u domu plná chutných plodov. Keď vôkol zvieratá si po lúke voľne vykračujú, čerstvú pašu skusujúc. Opodiaľ spod lesíka počuť zurkot potôčka, Keď do rybníčka vždy čerstvá voda priteká. Prírode pomoc k usadnutiu na tom mieste, človek ruku k dielu priložil a ten svoj malý svet sám k obrazu svojmu dotvoril.

Domy z nepálených tehál, teda zmes blata, ílu a slamy, pliev s vodou, táto na slnku sušená tehla , je zdravý materiál, ktorý dýcha. Dom je stavaný na základoch s kameňa, aby neťahal vlhkosť, strecha je slamená. Jednoducho, zdravo, potrebno úsporný dom.

Autor – fotografii vlastných výrobkov a text: Em Kulanu. Fotografie z ruín Hermonthis a Ankh je možné nájsť voľne na internetu a sú odtiaľ . Výrobky autora je možné zhliadnuť na Instagramu, po kliknutí – tuna alebo zakúpiť na Ebay po kliknutí – tuna